rokoch, a to hrami Vojenský kabát Jura Jánošíka (1970), Rebel (1975), Margaret zo zámku (1974), Krásna neznáma (1976).

Peter Karvaš (1920-1999)
Významný a v povojnových rokoch v profesionálnych divadlách najčastejšie hraný slovenský dramatik. Viaceré jeho hry uviedli aj zahraničné scény. Už jeho prvé scénky a satirické rozhlasové hry sa vyznačovali intelektuálnym humorom, napríklad hry Hanibal pred bránami alebo Spolok piatich „P“, ktoré neskôr prepracoval na divadelné hry a uviedlo ich divadlo v Martine v prvých povojnových rokoch. Prvý úspech na profesionálnom javisku slávil roku 1945 protifašistickou hrou Meteor. Na premenu názorových postojov po vojne a hlavne po roku 1948 reagoval hrami Návrat do života (1946), Ľudia z našej ulice (1950) či Srdce plné radosti (1953). Britkou konverzačnou komédiou z diplomatického prostredia je hra Diplomati, ktorú uviedla činohra SND v roku 1958. Myšlienkovo i umelecky významná je jeho hra zo Slovenského národného povstania Polnočná omša (1958) a medzi vrcholy jeho tvorby patria aj drámy Antigona a tí druhí (1962), metaforické hry Veľká parochňa (1964) a Experiment Damokles (1966), ako aj spoločensky kritické hry Jazva (1963) a Absolútny zákaz (1969), ktoré reagovali na dôsledky kultu osobnosti a iné spoločenské deformácie totalitného spoločenského systému. K problematike SNP sa ešte vrátil hrou Súkromná oslava (1987). Peter Karvaš patrí aj k najvýznamnejším slovenským teatrológom a je autorom radu teoretických prác z teórie divadla a drámy.

Ivan Bukovčan (1921-1975)
Povolanie filmového dramaturga ho podnietilo k tvorbe v oblasti drámy a scenáristiky. Veselohra Surovô drevo (1954) sa zrodila z typov, deja a atmosféry úspešného filmu Rodná zem, ktorého scenár napísal s J. Machom. Vo veselohre Hľadanie v oblakoch (1960) zameral sa na otázky malomeštiackych prežitkov. Publicisticky je ladená jeho hra Pštrosí večierok (1967). Najvýznamnejším a umelecky najprenikavejším dielom je dráma Kým kohút nezaspieva (1969), ktorá sa vracia do vojnových rokov. SND uviedlo aj jeho hry Zažeň vlka (1970), Slučka pre dvoch alebo Domáca šibenica (1971), ktoré exponujú deformácie 50. rokov. V hre Prvý deň karnevalu (1972) zužitkoval svoje skúsenosti novinára z Kuby. Hyperbolizovaný dej i postavy charakterizujú hru Luigiho srdce alebo Poprava tupým mečom (1973). Ivan Bukončan je scenáristom asi dvadsiatich slovenských filmov, z ktorých najvýznamnejšie sú Zvony pre bosých a Sneh nad limbou.

20. Slovenské divadlo v rokoch po „normalizácii“ (1970-1989)

Sedemdesiate a osemdesiate roky 20.