referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zdenka
Pondelok, 23. septembra 2019
Stručné dejiny divadla
Dátum pridania: 25.12.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Šimon
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 7 884
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 32.6
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 54m 20s
Pomalé čítanie: 81m 30s
 

Z jeho bohatej tvorby sa zachovalo sedem tragédií: Aias, Antigona, Elektra, Vládca Oidipus, Trachiňanky, Filoktetes a Oidipus na Kolóne.

Euripides (asi 480-406 pred n.l.)
Tretí najvýznamnejší dramatik antického Grécka. Myšlienkovo, umelecky i z hľadiska formálnej výstavby jeho diel, bol novátorom. Kládol dôraz na psychologickú účinnosť jednotlivých scén, obmedzil rozsah zborových častí, ktoré už neboli tak bezprostredne zviazané s dejom a posilnil v nich živel lyrický. Euripidove diela sústredili pozornosť na indivíduum a prenikali do vnútra človeka. Hrdinovia mýtov v jeho dielach zostupujú z heroických výšin a stávajú sa prostými ľuďmi. Dramatický básnik ich predstavuje v sile i slabosti. Jeho najvýznamnejšími dielami sú Medeia, Ifigénia v Tauride, Ión, Trójanky, Prosebnice, Elektra a iné.

Aristofanes (asi 450-388 pred n.l.)
Najväčší antický grécky autor veselohier. Z jeho bohatého diela (44 hier) sa zachovalo 11 komédií, z ktorých najznámejších sú: Osy, Žaby, Vtáci, Oblaky, Lysistrata. Komédiami útočil na mnohé stránky politického, kultúrneho a sociálneho života obce. Svojou bezprostrednosťou a ostrým vtipom, odvahou a nespútanosťou, fantáziou i slovnou virtuozitou dokáže upútať dodnes a súčasné divadlá ho často uvádzajú, prípadne sa od jeho námetov odrážajú a jeho hry aktualizujú. Aristofanove satiricky útočné komédie sa mohli uvádzať v čase upevňovania demokracie v starom Grécku.

3. Rímske antické divadlo

Na antické divadlo v starom Ríme mala silný vplyv grécka kultúra a vzdelanosť. Divadelné produkcie boli v podstate imitáciami a úpravami tých tragédií a komédií, ktoré dali svetovej kultúre do vena Gréci. Podstatu scénických predstavení prevzali Rimania z kultúry Etruskov, konkrétne z ich pohrebných obradov. Na rozdiel od Grécka, funkcia divadla v starom Ríme bola viac zábavná. Rímske divadlo malo pôdorys kruhu, v ktorom bola časť oddelená pre divákov (cavea) od časti pre hercov (javisko a budova za javiskom). Zo známejších divadiel, ktoré prešli do divadelnej histórie ako vzory klasického rímskeho divadla boli stavby Pompeiovho divadla, ďalej divadlo Marcellovo, kde vyrástli najslávnejší autori, spadá do posledných desaťročí pred n.l. Najznámejšími dramatikmi antického rímskeho divadla sú Plautus a Seneca.

4. Stredoveké divadlo

Prvé cirkevné koncily vyobcovali z cirkvi hercov, ale divadlo ako spoločenský fenomén neprestalo jestvovať. Stredoveké divadlo, divadlo doby univerzálneho kresťanského náboženstva, vzniklo práve zo zdrojov tohto náboženstva a priamo v jeho lone – v kostole. Vo všeobecnosti delíme stredoveké divadlo na svetské a cirkevné.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: MOUSSINAC, L.: Divadlo od počiatku po naše dni. Bratislava : SVKL, 1965., BROCKETT, O. G.: Dějiny divadla. Praha : NLN, 1999., MISTRÍK, M.: Herecké techniky 20. storočia. Bratislava : Veda, 2003., CESNAKOVÁ-MICHALCOVÁ, M., NOSKOVIČ, A., ČAVOJSKÝ, L., LEHUTA, E.: Kapitoly z dejín slovenského divadla. Bratislava : SAV, 1967., MISTRÍK, M. a kolektív: Slovenské divadlo v 20. storočí. Bratislava : Veda, 1999., KOLEKTÍV: Encyklopédia dramatických umení Slovenska, zv. I. a II. Bratislava : Veda, 1989 a 1990., KARVAŠ, P.: Úvod do základných problémov divadla. Bratislava : Tália-press, 1994., PAŠTEKA, J.: Estetické paralely umenia, Bratislava : Veda, 1977.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.