Jeho hry uvádzali divadlá vo viac ako desiatich krajinách sveta. Písal aj pre televíziu a zastával funkciu vedúceho dramaturga v činohre SND.

Ján Solovič (1934)
Autorsky sa začal prejavovať najprv v rozhlase, kde debutoval ako devätnásťročný hrou o Koperníkovi Torunský génius (1953). Prvou uvedenou divadelnou hrou bola Posledná hrmavica (1955) z prostredia dediny a družstevného života. Po komédii Nepokojná mladosť (1975) divadlo mu uviedlo hru z prostredia protialkoholickej liečebne Súhvezdie draka (1958). S veľkým ohlasom sa stretla jeho pôvodne rozhlasová hra z prostredia železničiarov Polnoc bude o päť minút (1958), ktorú neskôr uviedlo viacero divadiel a televízia ako samostatnú inscenáciu. Dominujúcim okruhom jeho tematických záujmov bola viac rokov najživšia súčasnosť, spoločenské a etické otázky rokov, keď tieto hry vznikali. Išlo najmä o „občiansku trilógiu“ Meridián (1974), Strieborný jaguár (1975) a Zlatý dážď (1976). Zo súčasnosti čerpali aj hry Žobrácke dobrodružstvo (1970, na podklade hry vznikol aj muzikál Plné vrecká peňazí), Veža nádeje (1972), Právo na omyl (1981), Kráľovná noci v kamennom mori (1983), Pozor na anjelov a Príliš odvážny projekt (1987). V hrách Zvon bez veže (1984) a Peter a Pavol (1985) si zvolil námety z histórie. Prvá je životnou retrospektívou kňaza a učenca Mateja Bela a druhá vychádza zo záznamu o údajnej návšteve ruského cára Petra I. v Bratislave. Je autorom scenára filmu Dosť dobrí chlapi (1972) a televízneho seriálu Straty a nálezy (1974). V 70. a 80. rokoch bol najčastejšie uvádzaným slovenským dramatikom na profesionálnych i ochotníckych javiskách. Jeho neskoršími dramatickými prácami sú dve hry o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi.

Stanislav Štepka (1944)
V roku 2003 dovŕšilo Radošinské naivné divadlo (RND), ktorého výhradným autorom, režisérom a organizátorom bol počas celého tohto obdobia Stanislav Štepka, 40. výročie svojej existencie. Štepka je autorom desiatok divadelných hier, rozhlasových a televíznych scenárov, ktoré v osobitej naivistickej, ale dostatočne komunikatívnej a inšpirujúcej podobe predstupovalo pred divákov s otázkami morálky, falošnosti ľudských vzťahov, generačných vzťahov, malomeštiactva, honby za mamonou a honorom. Vo svojich hrách syntetizuje láskavý a úsmevný humor a radosť z hry s kritickým odsúdením nemravnosti, konzumného spôsobu života, antihumánnosti a intolerancie. Vo viacerých dielach sa osobitým, netradičným prístupom vracal k významným obdobiam a osobnostiam našej histórie.