Súbor RND tvoria väčšinou neškolení, ale talentovaní herci, ktorí najmä svojou typológiou napĺňajú hry významovou obsažnosťou. Medzi najvýznamnejšie a divácky najúspešnejšie hry Stanislava Štepku patria Jááánošííík (1970), Človečina (1971), Slovenské tango (1979), Ako som vstúpil do seba (1981), Čierna ovca (1983), Nevesta predaná Kubovi (1984), Ženské oddelenie (1987), Vygumuj a napíš (1989), Lás-ka-nie (1992), Kino Pokrok (1995), Konečná stanica (1997), Návod na použitie (2001), Kronika komika (2003).

21. Slovenské divadlo po roku 1989

Po zmene spoločenských a politických pomerov v roku 1989 dostali sa aj slovenské divadlá do novej situácie. Získali voľnosť pri výbere dramatických predlôh, ako aj pri ich inscenačnom stvárnení. Divadlá sú však nútené svoju činnosť ekonomizovať, čo má neraz vplyv aj na ich repertoárové smerovanie. Uvádzajú sa vo väčšej miere tituly, ktoré majú predpoklad, že budú divácky príťažlivé. Vznikajú nové divadelné zoskupenia bez štátnej dotácie. Tak vznikli niektoré alternatívne divadelné súbory, napríklad Stoka alebo GUnaGU, ale aj nové divadelné priestory, v ktorých už nepôsobí stabilný súbor – napríklad divadlo West, Divadlo a.ha. alebo divadlo Aréna. Sieť profesionálnych divadiel zostala v podstate zachovaná, ibaže viaceré prešli pod správu vyšších územných celkov alebo miest (napríklad divadlo v Žiline či Actores v Rožňave). V repertoárovej politike slovenské profesionálne divadlá značne obmedzili uvádzanie hier domácich autorov a orientovali sa na modernistické, neraz však len komerčné dramatické texty zahraničných. Často upadla aj inscenačná úroveň uvádzaných predstavení. Z režisérov tohto obdobia upútal pozornosť najmä Jozef Bednárik a to naštudovaním viacerých zahraničných, ale aj domácich muzikálov (na Novej scéne, v Nitre a inde). Z mladšej generácie zaujali režiséri Matúš Oľha, Juraj Nvota, Jozef Gombár, spomedzi dramatikov Viliam Klimáček a Silvester Lavrík.
Slovenské divadelníctvo má dobrý zvuk aj v zahraničí, kam súbory chodia na zájazdy či festivaly. Mimoriadny úspech majú slovenské divadlá pri svojich vystúpeniach v Čechách. V súčasnosti slovenské divadelníctvo môže hodnotou svojej umeleckej produkcie vstúpiť do náročnej európskej súťaže. Dve vysoké divadelné školy (v Bratislave a Banskej Bystrici) pripravujú adeptov na profesionálnu umeleckú dráhu v oblasti herectva, réžie, scénografie, spevu, tanca, histórie a teórie divadla.