Svetské nadväzuje na historickú kontinuitu divadelných prejavov a divadlo cirkevné má svoj pôvod v liturgii a v cirkevných obradoch. Divadlo v stredoveku vytvárajú liturgické drámy, od 13. storočia náboženské hry, najskôr hry zázračné (tzv. mirákulá) a mystériá, ktoré boli veľkolepými a nákladnými divadelnými útvarmi stredoveku. Svetské divadlo stredoveku má svoj pôvod v starých pohanských zvykoch, zachovaných na mnohých miestach až podnes (vítanie jari, stavanie májov a pod.).

5. Talianske renesančné divadlo a commedia dell‘arte

Talianske divadlo v 14. až 16. storočí je organickou súčasťou celkového filozofického, myšlienkového a umeleckého prúdenia tej epochy európskej civilizácie, ktorú v súhrne nazývame humanizmom a renesanciou. Talianska renesancia bola silná predovšetkým vo výtvarnom umení. Pre divadlo to malo veľký význam. V období talianskej renesancie totiž vznikla moderná divadelná budova, ktorú potom barok dopracoval do formy, s ktorou sa pri stavbe divadelných budov stretáme ešte aj v súčasnosti. Klasickým príkladom talianskej renesančnej divadelnej budovy je Teatro Olympico vo Vicenze. V období talianskej renesancie boli položené základy pre profesionalizáciu hereckého stavu. Hoci dráma v tomto období nezaznamenala výrazný pokrok, divadelné umenie v jeho ostatných zložkách, najmä v rovine hereckej a výtvarnej zaznamenalo veľký úspech. Z dramatikov tejto epochy sú najznámejší Ariosto, Pietro Aretino, Lorenzino de Medici, no najmä Niccolo Machiavelli a jeho renesančne sýta komédia Mandragora.
Pod pojmom commedia dell‘arte rozumieme improvizované divadelné produkcie, predvádzané kočujúcimi hereckými spoločnosťami, ktoré sa vyvinuli do ustálenej podoby v 16. storočí. Korene commedie dell‘arte siahajú do dávnoveku, k prvým ľudovým divadelným prejavom, k jokulátorom, žonglérom, jarmočným vyvolávačom a hercom buffonád.
V období renesancie, teda v čase nezvyčajne žičlivom aj pre ľudový divadelný prejav, vyústili tieto tradície do vykryštalizovaného tvaru commedie dell‘arte, do ľudového divadla bezprostrednej zábavy, improvizácie a okamžitého nápadu. Herci commedie dell‘arte predstavovali ustálené komediálne typy a vystupovali pod menami ako Pantalone, Dottore, Capitano, Zanni, Arlecchino, Colombina, Brighella, Pulcinella a i. Literárne doviedli commediu dell’arte k vrcholu Carlo Goldoni a Carlo Gozzi, bolo to však už na sklonku jej existencie.

6. Anglické alžbetínske divadlo

Dynamický rozvoj divadla v Anglicku sa začína v rokoch vlády Alžbety I. (1558-1603), podľa nej označujeme toto obdobie ako alžbetínske.