referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Matúš
Sobota, 21. septembra 2019
Stručné dejiny divadla
Dátum pridania: 25.12.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Šimon
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 7 884
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 32.6
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 54m 20s
Pomalé čítanie: 81m 30s
 

Svetské nadväzuje na historickú kontinuitu divadelných prejavov a divadlo cirkevné má svoj pôvod v liturgii a v cirkevných obradoch. Divadlo v stredoveku vytvárajú liturgické drámy, od 13. storočia náboženské hry, najskôr hry zázračné (tzv. mirákulá) a mystériá, ktoré boli veľkolepými a nákladnými divadelnými útvarmi stredoveku. Svetské divadlo stredoveku má svoj pôvod v starých pohanských zvykoch, zachovaných na mnohých miestach až podnes (vítanie jari, stavanie májov a pod.).

5. Talianske renesančné divadlo a commedia dell‘arte

Talianske divadlo v 14. až 16. storočí je organickou súčasťou celkového filozofického, myšlienkového a umeleckého prúdenia tej epochy európskej civilizácie, ktorú v súhrne nazývame humanizmom a renesanciou. Talianska renesancia bola silná predovšetkým vo výtvarnom umení. Pre divadlo to malo veľký význam. V období talianskej renesancie totiž vznikla moderná divadelná budova, ktorú potom barok dopracoval do formy, s ktorou sa pri stavbe divadelných budov stretáme ešte aj v súčasnosti. Klasickým príkladom talianskej renesančnej divadelnej budovy je Teatro Olympico vo Vicenze. V období talianskej renesancie boli položené základy pre profesionalizáciu hereckého stavu. Hoci dráma v tomto období nezaznamenala výrazný pokrok, divadelné umenie v jeho ostatných zložkách, najmä v rovine hereckej a výtvarnej zaznamenalo veľký úspech. Z dramatikov tejto epochy sú najznámejší Ariosto, Pietro Aretino, Lorenzino de Medici, no najmä Niccolo Machiavelli a jeho renesančne sýta komédia Mandragora.
Pod pojmom commedia dell‘arte rozumieme improvizované divadelné produkcie, predvádzané kočujúcimi hereckými spoločnosťami, ktoré sa vyvinuli do ustálenej podoby v 16. storočí. Korene commedie dell‘arte siahajú do dávnoveku, k prvým ľudovým divadelným prejavom, k jokulátorom, žonglérom, jarmočným vyvolávačom a hercom buffonád.
V období renesancie, teda v čase nezvyčajne žičlivom aj pre ľudový divadelný prejav, vyústili tieto tradície do vykryštalizovaného tvaru commedie dell‘arte, do ľudového divadla bezprostrednej zábavy, improvizácie a okamžitého nápadu. Herci commedie dell‘arte predstavovali ustálené komediálne typy a vystupovali pod menami ako Pantalone, Dottore, Capitano, Zanni, Arlecchino, Colombina, Brighella, Pulcinella a i. Literárne doviedli commediu dell’arte k vrcholu Carlo Goldoni a Carlo Gozzi, bolo to však už na sklonku jej existencie.

6. Anglické alžbetínske divadlo

Dynamický rozvoj divadla v Anglicku sa začína v rokoch vlády Alžbety I. (1558-1603), podľa nej označujeme toto obdobie ako alžbetínske.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: MOUSSINAC, L.: Divadlo od počiatku po naše dni. Bratislava : SVKL, 1965., BROCKETT, O. G.: Dějiny divadla. Praha : NLN, 1999., MISTRÍK, M.: Herecké techniky 20. storočia. Bratislava : Veda, 2003., CESNAKOVÁ-MICHALCOVÁ, M., NOSKOVIČ, A., ČAVOJSKÝ, L., LEHUTA, E.: Kapitoly z dejín slovenského divadla. Bratislava : SAV, 1967., MISTRÍK, M. a kolektív: Slovenské divadlo v 20. storočí. Bratislava : Veda, 1999., KOLEKTÍV: Encyklopédia dramatických umení Slovenska, zv. I. a II. Bratislava : Veda, 1989 a 1990., KARVAŠ, P.: Úvod do základných problémov divadla. Bratislava : Tália-press, 1994., PAŠTEKA, J.: Estetické paralely umenia, Bratislava : Veda, 1977.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.