referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Eugen
Pondelok, 18. novembra 2019
Stručné dejiny divadla
Dátum pridania: 25.12.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Šimon
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 7 884
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 32.6
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 54m 20s
Pomalé čítanie: 81m 30s
 

Je súčasťou európskeho renesančného pohybu a patrí medzi najslávnejšie v celej divadelnej histórii. Jej najžiarivejším výrazom je duch Shakespearovho génia, ktorého táto doba zrodila a ktorý svojím dielom vyjadril jej základnú charakteristiku, teda vášnivý vitalizmus a tragickú protirečivosť. Divadlo sa v tejto dobe stalo okrem iného aj účinnou politickou tribúnou. Ťaženie mocných proti liberalistickým tendenciám divadla našlo ochranu u kráľovnej Alžbety. Vďaka jej ochrane divadla a jeho tvorcov zjavuje sa na doskách vtedajších divadiel celá plastickosť času – s bláznami, obchodníkmi, zhýralcami, ale aj kráľmi, ktorí sú vždy zamiešaní do krutých a krvavých dejov. Táto doba sa vyznačuje nadprodukciou dramatikov, hercov a divadelných budov. Medzi najvýznamnejších dramatikov obdobia alžbetínskeho divadla patrili o.i. Thomas Kyd, Christopher Marlowe, Thomas Heywood, no nadovšetko Wiliam Shakespeare.

William Shakespeare (1564-1616)
Najväčší anglický dramatik a básnik všetkých čias a najväčší svetový dramatik vôbec. Jeho dielo vyjadruje nielen základnú charakteristiku doby, v ktorej žil a tvoril, ale aj hodnoty všeobecne platné a nadčasové. Bol to vášnivý vitalizmus, tragická protirečivosť, mysliteľská hĺbka, spontánne opájanie sa radosťami života, prudkosť lásky a nenávisti, krvismilnosť a otcovraždy, kypiaci život s celou škálou jeho prejavov. Z takmer polstovky jeho drám, tragédií a komédií sú najznámejšie: Hamlet, Kráľ Lear, Othello, Romeo a Júlia, Macbeth, Sen noci svätojánskej, Kupec benátsky, Skrotenie zlej ženy, Veselé panie v Windsoru, Richard III., Július Caesar, Búrka a iné.

7. Divadlo španielskeho baroka

Koncom pätnásteho storočia a v šestnástom storočí nastal nebývalý rozvoj divadelného umenia, zažiarila hlboká originalita španielskeho ducha a urobila z tohoto obdobia, nazývaného zlatým storočím, jednu z najslávnejších kapitol svetového divadla. Lope de Vega (1562–1635), Tirso de Molina (1584-1648) a Pedro Calderon de la Barca (1600-1681) – to sú tri vrcholy a tri piliere španielskeho zlatého storočia. Z hľadiska divadelnej histórie sú to traja najvýraznejší predstavitelia barokovej divadelnej kultúry. Ich dielo vyrastalo zo španielskej pôdy a klímy posledných rokov pätnásteho storočia, sú nositeľmi originálnych znakov barokového umenia, založeného na rozvinutom kulte formy. Barok je poslednou veľkou kultúrnou syntézou, v ktorej sa bojovne a polemicky uplatnila inšpirácia kresťanského univerzalizmu. V dramatických dielach tejto doby striedala sa komika s tragikou a všednosť so vznešenosťou.

8.
 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: MOUSSINAC, L.: Divadlo od počiatku po naše dni. Bratislava : SVKL, 1965., BROCKETT, O. G.: Dějiny divadla. Praha : NLN, 1999., MISTRÍK, M.: Herecké techniky 20. storočia. Bratislava : Veda, 2003., CESNAKOVÁ-MICHALCOVÁ, M., NOSKOVIČ, A., ČAVOJSKÝ, L., LEHUTA, E.: Kapitoly z dejín slovenského divadla. Bratislava : SAV, 1967., MISTRÍK, M. a kolektív: Slovenské divadlo v 20. storočí. Bratislava : Veda, 1999., KOLEKTÍV: Encyklopédia dramatických umení Slovenska, zv. I. a II. Bratislava : Veda, 1989 a 1990., KARVAŠ, P.: Úvod do základných problémov divadla. Bratislava : Tália-press, 1994., PAŠTEKA, J.: Estetické paralely umenia, Bratislava : Veda, 1977.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.