referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Terézia
Utorok, 15. októbra 2019
Stručné dejiny divadla
Dátum pridania: 25.12.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Šimon
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 7 884
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 32.6
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 54m 20s
Pomalé čítanie: 81m 30s
 

Divadlo francúzskeho klasicizmu

Ide o éru francúzskeho divadla v závere 17. storočia. Klasicizmus v divadle tejto doby charakterizuje prísne zachovávanie pravidiel jednoty miesta, času a deja. Dramatický príbeh sa mal odohrávať na jednom mieste, počas jedného dňa a mal byť súvislý, bez odbočiek, alebo skokov. Jednotlivé dejstvá mali byť symetrické a rovnako dlhé a každé dejstvo malo mať približne rovnaký počet veršov. V dejstve mal byť najmenej jeden veľký výstup. Pri komédiách mala byť vždy posledná scéna najzábavnejšia. Dramatici viac pozornosti venovali dramatickému napätiu hry, ktorá prestala byť iba prostým rozprávaním. Definitívne sa upustilo od používania chóru. Dialógy a monológy preferovali lyrickosť a umožňovali, aby sa v hrách zaskveli herci. Prvým najväčším tvorcom francúzskeho divadelného klasicizmu je Pierre Corneille (1606-1684). Jeho vrcholným dielom je Cid. Je to oslava ľudskej vôle, demonštrovaná na konflikte lásky a povinnosti. Žiakom a obdivovateľom Corneilla bol Jean Racine (1639-1699), ktorého inšpirovala grécka tragédia. Jeho génius sa zaskvel v plnom svetle v tragédi Berenice a Faidra.

Molière, vl. menom Jean Baptiste Poquelin (1622-1673)
Najznámejším dramatikom francúzskeho klasicizmu bol komédiograf Molière so svojím univerzálnym a komplexným dramatickým dielom. Medzi celou plejádou francúzskych dramatikov svojej doby zaujíma výnimočné miesto. Jeho dielo má nadčasovú hodnotu a podnes patrí medzi najviac uvádzaných dramatikov v divadlách na celom svete. Molièrovo dielo ako celok sa vyznačuje dokonalou univerzálnosťou. Naplno sa tu rozvinul génius divadla, čoho svedectvom je kompletný rad majstrovských diel, vyznačujúcich sa prenikavou schopnosťou pomenovať typické ľudské vlastnosti a povahové znaky (napr. lakomstvo, pokrytectvo, závisť, lásku). Molièrovo dielo ako celok vyznačuje sa aj ostrou spoločenskokritickou tendenciou a vo svojom čase ho označovali za „satirika a kritika v službách kráľa“. Tým kráľom, ktorý ho zobral do ochrany, bol Ľudovít XVI. Z Molièrových najznámejších hier uvedieme niektoré, aj na Slovensku najčastejšie hrané: Don Juan, Škola žien, Lakomec, Tartuffe, Mizantrop, Zdravý nemocný, Scapinove šibalstvá.

9. Veľké osobnosti európskeho divadla 18. a 19. storočia

Carlo Goldoni (1707-1793)
Je reprezentantom obdobia, keď sa na Apeninskom polostrove vo výraznej podobe prejavovala túžba po duchovnej a národnej slobode, po zjednotení stále rozkúskovaného Talianska a prebudenie národného cítenia.
 
späť späť   4  |  5  |   6  |  7  |  8  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: MOUSSINAC, L.: Divadlo od počiatku po naše dni. Bratislava : SVKL, 1965., BROCKETT, O. G.: Dějiny divadla. Praha : NLN, 1999., MISTRÍK, M.: Herecké techniky 20. storočia. Bratislava : Veda, 2003., CESNAKOVÁ-MICHALCOVÁ, M., NOSKOVIČ, A., ČAVOJSKÝ, L., LEHUTA, E.: Kapitoly z dejín slovenského divadla. Bratislava : SAV, 1967., MISTRÍK, M. a kolektív: Slovenské divadlo v 20. storočí. Bratislava : Veda, 1999., KOLEKTÍV: Encyklopédia dramatických umení Slovenska, zv. I. a II. Bratislava : Veda, 1989 a 1990., KARVAŠ, P.: Úvod do základných problémov divadla. Bratislava : Tália-press, 1994., PAŠTEKA, J.: Estetické paralely umenia, Bratislava : Veda, 1977.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.