referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Stručné dejiny divadla
Dátum pridania: 25.12.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Šimon
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 7 884
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 32.6
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 54m 20s
Pomalé čítanie: 81m 30s
 

Prenikavý pozorovateľ života v jeho najrozmanitejších prejavoch je reprezentatívnou osobnosťou z hľadiska ducha svojej doby. Goldoni bol predovšetkým majstrom zápletky a svojráznym moralistom, „veselým kazateľom“ - ako ho prezývali. Je autorom veľkého počtu komédií, ktoré charakterizuje ľudovosť, zdravý a šťavnatý realizmu. Inšpiračným zdrojom jeho tvorby boli neraz libretá kočovných skupín commedie dell’arte. Goldoniho ambíciou bolo tento typ ľudového divadla ďalej rozvíjať o nové charakteristiky, ktoré sa napájali zo životnej reality. Z najznámejších a doteraz stále často uvádzaných Goldoniho komédií zaznamenajme: Sluha dvoch pánov, Benátska vdovička, Mirandolína, Kaviarnička, Vejár, Dobrosrdečný frfloš, Poprask na lagúne, Zhýralý lakomec. Niekoľko hier napísal počas svojho parížskeho pobytu pre Comédie Française.

Carlo Gozzi (1720-1806)
Tvoril približne v tom období ako Carlo Goldoni, ale na rozdiel od neho je menej ľudový a smeruje skôr k abstraktnej poetickosti k básnivému a básnickému divadlu. Gozzi ako duch briskný, plný fantázie a obratný vo využívaní hravých „lazzi“ dosiahol triumfálny úspech svojimi desiatimi rozprávkami (fiabe), napísanými v rokoch 1761-1765, ktorými udržiaval v činnosti talianske divadelné spoločnosti, najmä skupinu harlekýna Sacchiho. Jeho najznámejšou hrou je Princezná Turandot, ktorú preložil už Schiller, uvádzal Vachtangov v Moskve a Copeau v Paríži a Puccini podľa tejto predlohy napísal známu rovnomennú operu. U nás sa zavše hrá aj Gozziho hra Kráľ jeleň.

Pierre-Augustin Beaumarchais (1732-1799)
Vo Francúzsku 18. storočia je zakladateľom ľudového divadla, dostupného najširším vrstvám, pritom divadla umelecky cenného a myšlienkovo podnetného. Už vo svojej prvej dráme Eugénia ukázal, ako mu záleží na tom, aby sa využili všetky možnosti divadelnej scény: koncipuje svoje hry tak, aby sa dali hrať, javiskovo uvádzať, aby boli akčné a nie ako dovtedy statické a recitatívne. Preslávili ho najmä dve hry, podnes často uvádzané: Sevillský barbier (uvádzaný aj ako Barbier zo Sevilly) a Figarova svadba. Podľa prvej skomponoval operu Rossini, podľa druhej Mozart. Ten typ drám, ktoré písal Beaumarchais, pomáhali neskôr uskutočňovať ideály francúzskej revolúcie z roku 1789. Revolúcia sa totiž o divadlo intenzívne zaujímala, pretože začínalo byť príťažlivé pre všetky vrstvy spoločnosti.

Victor Hugo (1802-1885)
Najväčší francúzsky románopisec, básnik a dramatik 19. storočia. Jeho dielo stelesňovalo silný prúd pokrokového romantizmu.
 
späť späť   5  |  6  |   7  |  8  |  9  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: MOUSSINAC, L.: Divadlo od počiatku po naše dni. Bratislava : SVKL, 1965., BROCKETT, O. G.: Dějiny divadla. Praha : NLN, 1999., MISTRÍK, M.: Herecké techniky 20. storočia. Bratislava : Veda, 2003., CESNAKOVÁ-MICHALCOVÁ, M., NOSKOVIČ, A., ČAVOJSKÝ, L., LEHUTA, E.: Kapitoly z dejín slovenského divadla. Bratislava : SAV, 1967., MISTRÍK, M. a kolektív: Slovenské divadlo v 20. storočí. Bratislava : Veda, 1999., KOLEKTÍV: Encyklopédia dramatických umení Slovenska, zv. I. a II. Bratislava : Veda, 1989 a 1990., KARVAŠ, P.: Úvod do základných problémov divadla. Bratislava : Tália-press, 1994., PAŠTEKA, J.: Estetické paralely umenia, Bratislava : Veda, 1977.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.