Známa je aj Kleistova adaptácia Molièrovej hry Amphytrion a podľa vzoru francúzskej klasickej tragédie napísal Princa homburského

Oscar Wilde (1854-1900)
Írsky spisovateľ a dramatik, ktorý od základov obnovil pomaly umierajúcu anglickú veselohru. Jeho dramatickú tvorbu charakterizuje humor plný paradoxov, konverzačná ľahkosť, intelektuálny pôvab a zriedkavý pozorovací dar. Hry ako Salome, Vejár pani Windermerovej, Je dôležité mať filipa sa neustále vracajú do repertoárov divadiel. Sú nemilosrdnou pitvou mravov anglickej spoločnosti a kritikou ideí, ktoré v týchto hrách praktizujú ich hrdinovia. Oscar Wilde vyznáva zmyslový estetizmus a hoci ho jeho doba zavrhovala pre svojskú amorálnosť, mal prenikavý vplyv na rozvoj európskej dramatiky.

George Bernard Shaw (1856-1950)
Jeho dielo presahuje už hlboko do 20. storočia. Hral významnú úlohu nielen v divadelnom živote, ale aj v literatúre a politike, a to vďaka neobyčajnej iskrivosti intelektu, svojskému rukopisu i najrozličnejším prejavom svojho originálneho génia. Vo svojom diele odhaľoval spoločenské neresti ako máloktorý iný dramatik. Nenávidel pokrytectvo vo všetkých podobách a ako muž ušľachtilej povahy prejavoval neustálu starostlivosť o osud človeka a spoločnosti. Napádal náboženské pokrytectvo, meštiactvo vo všetkých jeho prejavoch, puritánstvo a snobizmus. Napísal asi päťdesiat hier s najrozmanitejšími námetmi a takmer vo všetkých žánroch. Jeho najčastejšie uvádzané hry sú Svätá Jana, Dom zlomených sŕdc, Pygmalion (na základe tejto hry vznikol legendárny muzikál My Fair Lady), Salón pani Warrenovej, Cézar a Kleopatra, Androkles a lev. 10. Ruské divadlo v 18. a 19. storočí

Vo vývine ruského divadla (jeho dejiny siahajú až do 12. storočia) zohrali v 18. storočí významnú úlohu statkári, ktorí zostavovali zo svojich poddaných divadelné skupiny. Nevoľnícke divadlo má významný zástoj v dejinách ruského divadelníctva. Za Kataríny II. zriadili v roku 1779 hereckú akadémiu. Z nevoľníckych hereckých skupín zakladali na vidieku verejné divadlá. Veľmi dobrá Stolypinova nevoľnícka divadelná spoločnosť sa stala základňou pre prvú veľkú ruskú národnú scénu – moskovské Malé divadlo (1824). Ruské divadelníctvo najmä vďaka svojmu hereckému zázemiu a profesionálnej divadelnej technike bolo pripravené prijímať prvé originálne plody národnej realistickej dramatiky: napríklad diela Gribojedova, Gogoľa, Ostrovského. Významnú úlohu v dejinách ruského divadla zohral dramatik A. N. Ostrovskij, ktorý vypracoval pre cára Alexandra III. návrh na vytvorenie Národného divadla a v roku 1884 sa stal divadelným riaditeľom v Moskve. V poslednom desaťročí 19.