Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Stručné dejiny divadla
Dátum pridania: | 25.12.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Šimon | ||
Jazyk: | Počet slov: | 7 884 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 32.6 |
Priemerná známka: | 2.93 | Rýchle čítanie: | 54m 20s |
Pomalé čítanie: | 81m 30s |
storočia prichádzajú do popredia ruského divadla najmä tri veľké mená: režisér Stanislavskij a spisovatelia Čechov a Gorkij.
Anton Pavlovič Čechov (1860-1904)
Najznámejší a na európskych i amerických divadelných scénach dosiaľ najčastejšie uvádzaný ruský dramatik. Spolu s klasikom divadelnej réžie K. S. Stanislavským sa podieľal na vytváraní legendárnej slávy Moskovského umeleckého divadla (MCHAT). V tomto divadle mali premiéru jeho hry v Stanislavského réžii a v stvárnení významných ruských hercov. Čechov vniesol do dramatickej tvorby nový tón: príbehy jeho hier sú len zámienkou, podnetom pre ponor do vnútra ľudskej psychiky, do jej dramatickosti. Čechovove hry umožňujú rozmanitý režijný výklad, sú inšpiráciou pre divadelnú i hereckú fantáziu a na ich pôdoryse je možné vystavať silnú výpoveď o živote a spoločnosti. Jeho hry sú zdanlivo sústredené na všedné, banálne veci a vzťahy, ale v podstate sú kritikou tejto banality a zámienkou pre vyslovenie svedectva o najskrytejších záhyboch ľudskej duše. Najčastejšie uvádzané hry A. P. Čechova sú Ujo Váňa, Tri sestry, Čajka, Ivanov, Višňový sad.
11. Európske divadelné avantgardy 20. storočia
Pod divadelnými avantgardami rozumieme reformné divadelné hnutie prvých desaťročí 20. storočia, a to najmä vo Francúzsku, Nemecku, Rusku, Poľsku a v Čechách, ale aj na Slovensku. Jeho podstatou bola opozícia proti dovtedy zaužívanej divadelnej konvencii, založená väčšinou na tzv. iluzívnom divadle (keď sa na javisku predstieralo akoby sa veci odohrávali v skutočnosti). Avantgardní divadelníci (väčšinou to boli vzdelaní a rozhľadení invenční režiséri) chceli divadlu prinavrátiť jeho druhovú svojbytnosť a považovali divadlo za samostatný druh umenia, ktorý je schopný len divadelnými prostriedkami vytvoriť novú estetickú kvalitu.
Predstaviteľmi divadelnej avantgardy vo Francúzsku boli Charles Dullin (autor princípu tzv. komplexného divadla), Louis Jouvet (vyznačoval sa novým pohľadom na klasické texty), Gaston Baty (v divadelnej réžii exponoval výtvarnú znakovosť) a Georges Pitoeff (inscenoval hry na rozmedzí realizmu a symbolizmu).
Medzi najvýznamnejšie zjavy ruskej divadelnej avantgardy patrí trojica – Vsevolod Mejerchoľd, Alexander Tairov a Jevgenij Vachtangov, ktorí posunuli divadelné myslenie 20. storočia vpred predovšetkým s úmyslom, aby sa navrátila divadelnému umeniu jeho osobitosť a neopakovateľnosť. Objavili divadelné tvárne postupy, ktoré neboli podnes prekonané.
V Nemecku boli významnými divadelnými reformátormi Max Reinhardt a ľavicovo orientovaní Erwin Piscator a Bertolt Brecht, v Poľsku Leon Schiller. Predstaviteľmi českej divadelnej avantgardy boli Jindřich Honzl (spolupracoval s Janom Werichom a Jiřím Voskovcom), E. F.
Zdroje: MOUSSINAC, L.: Divadlo od počiatku po naše dni. Bratislava : SVKL, 1965., BROCKETT, O. G.: Dějiny divadla. Praha : NLN, 1999., MISTRÍK, M.: Herecké techniky 20. storočia. Bratislava : Veda, 2003., CESNAKOVÁ-MICHALCOVÁ, M., NOSKOVIČ, A., ČAVOJSKÝ, L., LEHUTA, E.: Kapitoly z dejín slovenského divadla. Bratislava : SAV, 1967., MISTRÍK, M. a kolektív: Slovenské divadlo v 20. storočí. Bratislava : Veda, 1999., KOLEKTÍV: Encyklopédia dramatických umení Slovenska, zv. I. a II. Bratislava : Veda, 1989 a 1990., KARVAŠ, P.: Úvod do základných problémov divadla. Bratislava : Tália-press, 1994., PAŠTEKA, J.: Estetické paralely umenia, Bratislava : Veda, 1977.