História divadla ako významného kultúrneho fenoménu siaha až do samotných počiatkov ľudskej civilizácie a túto civilizáciu a sprevádza na jej vývinovej ceste až do súčasnosti. V našom jazykovom povedomí má pojem divadlo niekoľko významov (1. divadlo ako označenie budovy, stavby, 2. divadlo ako inštitúcia, napríklad Nová scéna, 3. divadlo ako súbor diel istej epochy či ako sloh divadelného umenia – napríklad romantické divadlo, naturalistické divadlo, 4. divadlo ako umelecký artefakt, teda konkrétna inscenácia či predstavenie, 5. ako divadlo sa zvyknú označovať aj také podujatia ako vojenské prehliadky, módne prehliadky, promócie, telovýchovné podujatia a pod.) Nás však divadlo zaujíma ako špecifická ľudská umelecká činnosť, uskutočňovaná v čase a priestore, spravidla živým človekom, pred kolektívom prítomných divákov s cieľom poskytnúť týmto divákom estetický zážitok. Divadelné umenie je východiskovou základňou aj pri uvádzaní dramatických prác v elektronických médiách (dramatické vysielanie v rozhlase a televízii). Film je síce samostatným umeleckým druhom, ale s divadlom ho spája literárna predloha (namiesto divadelnej hry je tu scenár) a herectvo.
Artefaktom (umelecky vytvorenou skutočnosťou) divadelného umenia je inscenácia, ktorá vzniká ako výsledok spolupráce viacerých tvorivých subjektov (autora dramatického textu, resp. scenára, režiséra, výtvarníka, hudobníka, choreografa, no nadovšetko hercov, ktorí sú existenčnou podmienkou divadelného diela). Hoci východiskom tvorby inscenácie je spravidla dramatický text, v syntéze divadelnej inscenácie je tento text len jednou zo zložiek jej štruktúry (popri zložke režijnej, hereckej, hudobnej a výtvarnej). Dramatický text má však významný zástoj pri vývine divadelného umenia a viacero dramatických autorov – napríklad Sofokles, Shakespeare, Molière, Lope de Vega, Goldoni, Schiller a iní boli vedúcimi osobnosťami divadelnej kultúry vo svojich krajinách.

1. Predhistória divadla

O prvých divadelných prejavoch dávnoveku nemáme síce presné svedectvá, ale oprávnene môžeme usudzovať, že hrané divadlo je staršie ako písaná dráma a spomedzi zložiek divadelného prejavu najstaršie sú prejavy herecké.
Počiatky divadla treba hľadať v animizme (predstava prvotných ľudí, že za každou vecou je duša, duch), v mágii. Prvé divadelné prejavy rozvíjajú sa v tom istom čase ako náboženské obrady, ceremónie a kulty. Popri tzv.