Vyhranené typy, triezvejší a kritickejší Lasica a spontánnejší klaun Satinský, si získali divácku obec bezprostredným humorom a vzácnou schopnosťou improvizácie. Reagujú na najpálčivejšie zážitky súčasného človeka, na absurditu situácií, v ktorých sa ocitá. Hrdinovia ich hier a scénok bývajú pritlačení k múru, zaskočení, ale vo svojich reakciách aj nečakane vynaliezaví. Vyjadrujú pocity dnešného človeka, za ich humorom je veľká miera skepsy, smútku a hlavne nespokojnosti s tým, čo ich v totalitnom režime trápi. Doslovne trápi, pretože v sedemdesiatych rokoch sa stali obeťou represií a istý čas mali zakázané ako dvojica vystupovať. Z viacerých programov, ktoré postupne uviedli nielen v divadle, ale aj v televízii a rozhlase, je hra Deň radosti najprenosnejšia do iných divadiel.
Princípy autorského divadla dobre pozná Karol Horák (nar. 1943), ktorý dlhé roky viedol experimentálny študentský súbor. Už tam sa prejavil jeho moderný názor na divadlo, ktorý potom realizoval aj v dramatickej tvorbe. Jeho hry podnecujú metaforické, obrazovo-výtvarné inscenácie. Tematicky sú zamerané na osudy človeka v poryvoch historických katastrof, v pazúroch moci a vojenskej mašinérie.
K premenám súčasnej divadelnej praxe svojrázne pristúpil jeden z najimaginatívnejších slovenských spisovateľov, básnik, prozaik a dramatik Ľubomír Feldek (nar. 1936). Nespútaný kánonmi necháva voľné pole obrazotvornosti a nadpriemernej fabulatívnej schopnosti. Svoje námety spracúva brilantným jazykom a sarkastickým perom. Feldek s obľubou kladie provokatívne otázky, rozbíja národné mýty, znepríjem%nuje život tým, čo sú spokojní vo svojej ohrade nedotknuteľnosti. Básnik verí v silu umenia, v jeho potrebu ako profylaxie proti tuposti, rozumovej lenivosti a nude.
Súčasná slovenská dráma je generačne široko rozvetvená. Tvorba mladého autora Andreja Ferka (nar. 1955) sa zakladá na angažovaní proti deformáciám vo sfére spoločensko-politickej, Boženy Čahojovej (nar. 1949) na lyrickom, citovom vyjadrení psychiky človeka. Peter Štrelinger (nar. 1946) v ojedinelej práci pre divadlo siahol po ostrejšie tesaných postupoch burlesky.
Zvrat, ktorý priniesla nežná revolúcis 17. novembra 1989 dal za pravdu mnohým z nekonformných dramatikov. Ich kritické pohľady na spoločnosť žijúcu v totalite sa pri uvedeniach v divadlách stávali výzvami k pravde, aktivizovali divákov, robili z predstavení ostrovčeky, na ktorých už žili zárodky novej slobodnejšej spoločnosti.
Kam dnes dospelo slovenské činoherné divadlo? Ťažko ho charakterizovať jednotne, pretože tu pôsobia súbory s odlišnou tradíciou a s rôznymi umeleckými zábermi.