Vrcholná scéna - Slovenské národné divadlo - sústreďduje najlepšie herecké sily a má vynikajúcich režisérov (P. Haspra, nar. 1929, M. Pietor, nar. 1933, V. Strnisko, nar. 1938, P. Mikulík, nar. 1941, Ľ. Vajdička, nar. 1944). Popri slovenskej dráme sa tu inscenuje klasický svetový repertoár a rovnako novšia európska a svetová dráma. Slovenské národné divadlo má aj nepísané reprezentačné povinnosti. V menších divadlách sa viac rešpektuje individuálny program vedúcich osobností, vývinová línia súboru. Platí to napríklad o Novej scéne v Bratislave, kde v 70. rokoch pôsobila vyhranená skupina z bývalého Divadla na Korze. Z tohto divadla sa dnes v Bratislave formujú ďalšie skupiny okolo Štúdia S a divadla Korzo 90. Rovnako osobnostnou tvorbou je charakteristické Divadlo SNP v Martine, kde pracujú už desaťročia veľmi výrazní tvorcovia réžie, herectva a scénografie (naposledy to bol režisér R. Polák, nar. 1957 a scénograf J. Ciller, nar. 1942). Svoj image má Divadlo Andreja Bagara v Nitre s režisérom J. Bednárikom (nar. 1947), Divadlo pre deti a mládež v Trnave s režisérmi B. Uhlárom (nar. 1951), ktorý odtiaľ už odišiel, a J. Nvotom (nar. 1954). Na východnom Slovensku sa v Štátnom divadle v Košiciach a v Divadle Jonáša Záborského v Prešove darí novým tendenciám v réžiách J. Pražmáriho (nar. 1943) a E. Gurtlera (nar. 1954). Ďalšie súbory pôsobia vo Zvolene a v Banskej Bystrici. V Európe ojedinelá starostlivosť sa u nás venuje divadelným súborom národnostných menšín. Sú tu až tri také divadlá: Maďarské oblastné divadlo v Komárne, maďarská Thália v Košiciach a Ukrajinské národné divadlo v Prešove.
Dnešné inscenačné umenie hľadá inšpirácie v takom type divadla, kde dominujú určité vyhranené programové ciele súboru, autorské ambície, osobnostné stanoviská tvorcov. Ako neproduktívna sa ukazuje prax takého repertoárového divadla, čo spĺňa len všeobecné kritériá širokej ponuky, rozmanitosti, a teda aj tematickej neupresnenosti. Vyhranené progresívne skupiny, ktoré vznikajú a prípadne aj zanikajú v slovenských divadlách, si zvyčajne stavajú vlastný ideovo-umelecký program založený na generačnom stanovisku, pričom sformulujú aj svoje kritériá inscenačnej tvorby.
Práve posledný vývin v slobodnom pluralitnom Česko-Slovensku podporil tendencie na diverzifikáciu divadiel. Dá sa predpokladať oveľa väčší pohyb v súboroch. Z obdobia nehybnosti, kontrolovanej tvorby sme sa dostali do obdobia dynamických premien, čo by sa mohlo priaznivo prejaviť aj pri iniciovaní novej slovenskej drámy.