Široké autorské zázemie by sa mohlo ešte rozrásť o nové osobnosti a tí divadelníci, ktorí dokážu načerpať zo súčasných premien pre svoju tvorbu, by sa mohli dostať do čela vývinu, mohli by posunúť našu drámu na úroveň doby, v ktorej vzniká.



OBSAHY


JÁN CHALUPKA (1791 - 1871)


Dramatik, spisovateľ, evanjelický kňaz. Písal predovšetkým divadelné hry. Z malomestského, duchovne úbohého prostredia je Kocúrkovo (1830), Všetko naopak (1832), Trasorítka (1835), Starúš plesnivec (1837). Glorifikáciou slovenského povstania 1848/1849 je hra Dobrovoľníci (1854), ďalej napísal frašku Fuk a Huk (1862), vlasteneckú veselohru Juvelír (1868), jednoaktovku Hrdá pýcha skrotla. V Lipsku mu po nemecky vyšiel „donkichotovský“ román Bendeguz (1841) zosmiešňujúci maďarský šovinizmus. Bol aj autorom historickej a náboženskej literatúry. Zúčastnil sa slovenského národno-obrodného hnutia.


Ján Chalupka: Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali

(Veselohra v troch dejstvách) 1830
Osoby: 12 m, 4 ž
Scéna: interiéry kocúrkovských domov, škola, ulica, čistinka v lese
Odohráva sa v Kocúrkove

Obyvatelia Kocúrkova si volia nového učiteľa. Čižmár Tesnošil a ďalší mešťania navrhujú svojho kandidáta. Ale väčšina ostatných zvolí chudobného mladého Svobodu. Dievky na vydaj si robia nádeje, že ho získajú za muža. Nový učiteľ so skupinou študentov idú peši do Kocúrkova. V hore ich prepadnú zbojníci, ale keď zistia, že im nemajú čo zobrať, sami sa s nimi podelia o svoje zásoby jedla a pitia. Po príchode do mestečka sa nový učiteľ ujme školy. Nevšíma si meštiacke dievčatá, ale získa si lásku Ľudmily, dcéry predchádzajúceho starého učiteľa. Zadubení Kocúrkovčania sa definitívne skompromitujú. Tesnošil ako pijan, jeho syn Honzík ako skrachovaný študent, manželka Madlena a dcéra Anička ako vypočítavé a hašterivé ženy, pán z Chudobíc ako zlý hospodár a nevzdelanec a jeho syn Attila ako prostáčik.
Satirická hra sa vysmieva z duševnej zaostalosti a malosti. Kocúrkovo je mestečko, ktoré sa podľa autora „tu i tam vyskytuje“, takže, ako hovorí, mohol by menovať niekoľko podobných miest, mestečiek a dedín. Kocúrkovskí zadubení mešťania sa chcú popanštiť, honosia sa svojimi úradmi, odvolávajú sa na rozkošatené rodostromy, hľadajú pre svoje dcéry výhodné partie na sobáš. V čase, keď Chalupka hru písal, skorumpovaná časť slovenskej strednej vrstvy a remeselníctva túžila podobať sa vládnúcej maďarskej šľachte. Preto sa viacerí Kocúrkovčania vystatujú svojimi, čo i len chabými, znalosťami maďarčiny a hlásia sa k veľkouhorskému šovinizmu. Morálnu príučku im dávajú slovenskí študenti a nový učiteľ, ktorí sú vzdelanejší, dobre ovládajú cudziu reč, ale vážia si predovšetkým materčinu. Sú schopní vysmievať sa kocúrkovským mravom a vedia oceniť skutočnú lásku a etickú čistotu.