Dieťa sa dostáva konečne tam, kam patrí.
Veselohra je napísaná ostrým kritickým perom, ktoré si berie na mušku mamonárstvo, nafúkanosť bohatých, ich opovrhovanie ľuďmi. Ale kritika Záborského neobíde ani nižšie spoločenské vrstvy pre ich bezcitnosť a servilnosť. S početnými peripetiami a digresiami rozvíjaná komediálna zápletka podáva nie veľmi lichotivý obraz o ľudskej povahe.



JÁN PALÁRIK (1822 - 1870)


Dramatik, novinár, katolícky kňaz, politik. Do dramatickej literatúry prispel troma veselohrami Inkognito (1858), Drotár (1860), Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch (1862) a jednou tragédiou vydanou až posmrtne - Dimitrij Samozvanec (1871). Vo veselohrách sa venoval národným a sociálnym otázkam vtedajšej slovenskej pospolitosti v Uhorsku, v tragédii vytvoril vlastnú verziu známej historickej témy. Písal aj teoretickú práce z oblasti divadla a publicistiku, v ktorej vysvetľoval svoje politické stanoviská dožadujúce sa spolupráce medzi národmi Uhorska a zamerané proti monarchistickému absolutizmu.


Ján Palárik: Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch

(Veselohra v troch dejstvách) 1862
Osoby: 10 m, 5 ž, komparz (kosci)
Scéna: sála v kaštieli, záhrada
Odohráva sa na grófkinom majetku v 19. storočí

Ľahká veselohra s dvoma prevlekmi: mladá grófka Elisa Hrabovská sa zamení so spoločníčkou Milušou, aby si mohla preveriť Ľudovíta Kostrovického, ktorý ju má prísť požiadať o ruku. Aj on však z toho istého dôvodu sa zamení s priateľom, inžinierom Rohonom, takže ani jedna strane nevie kto je kto. Pripravujú s dedinské obžinkové slávnosti. Očakávanie tohto sviatku sa spája s príchodom pytača. Hneď v prvom dejstve sa vyjaví aj odtrhnutosť šľachty od ľudu, od slovenskej národnej tradície, kultúry a jazyka. Na grófku Elisu síce pozitívne vplýva Miluša, ktorá jej už dokázala vštepiť lásku k slovenskému ľudu, ale komorná Capková vyznáva len to, čo je cudzie, maďarské alebo nemecké. Ako sa ukáže, od svojho ľudu sa už odtrhol aj z Pešti prichádzajúci mladý gróf Ľudovít Kostrovický. Len láska k Elise, o ktorej nevie, že je v skutočnosti grófkou, ho prinúti zmeniť názor a znova nájsť cestu k vlastnému národu. Na záver, po mnohých peripetiách, v ktorých sa postupne odhaľuje pravda o zámenách, ústredná štvorica dospeje k šťastnému rozuzleniu. Starý barón Kostrovický požehnáva zväzok svojho syna Ľudovíta s Elisou, učiteľ Orieška zväzok svojej dcéry Miluše so zememeračom Rohonom. Výsmechu sa dočká popletená stará Capková.