Tajovský sa touto hrou kriticky postavil proti etickému úpadku vtedajšej dediny, pričom vytvoril dramaticky účinný obraz, ktorého aktuálnosť pociťujeme aj dnes.


JOZEF HOLLÝ (1879 - 1912)

Dramatik, evanjelický kňaz. Autor dvoch hier, v ktorých zobrazil komické figúrky z dediny Kubo (1904) a z malomesta Geľo Sebechlebský (1912). Okrem toho písal aj vážne hry Márnotratný syn (1902), Amerikán (1907) a tragédiu Černová (1908) čerpajúcu námet zo známej udalosti, ktorá svojho času rozhorčila európsku verejnú mienku.


Jozef Hollý: Kubo
(Veselohra v troch dejstvách) 1904
Osoby: 8 m, 4 ž, komparz (husári, mládenci, dievčatá)
Scéna: priedomie a izba dedinského domu

Odohráva sa na dedine.

Častým námetom staršej slovenskej drámy boli svadby pre majetok. Aj v Hollého hre Kubo chcú rodičia zveľaďovať svoje polia a truhlice svadbou z rozumu - Aničky s dedinským hlupáčikom Kubom, ktorý je synom richtára Martina Bečelu. Sprostredkovateľ svadby, Lovecký, sa s Bečelom dohodne o rozdelení zisku. Lovecký môže navyše získať za manželku Aničkinu matku, bohatú vdovu Evu Košáričku. Lenže Anička, ktorá by bola s Kubom na posmech celej dedine, má rada Paľa. Darmo na to poukazuje Štefan, hospodár na Košáričkinom majetku, darmo sa bráni Anička a Paľo, zdá sa, že sa nedá proti dohode už nič urobiť. Veď na jej úspešné zavŕšenie angažujú aj cigánku Doru, aby svojimi čarami pomohla dosiahnúť cieľ. Našťastie, Košárička čoskoro zistí, že Loveckému i Bečelovi ide len o jej majetok, a tak všetky plány prekazí. Opäť sa znemožní Kubo pred dedinskou mládežou, aj pred práve prichádzajúcim vojenským regimentom. Spravodlivosť víťazí, Paľo si berie Aničku a Kubo dostáva od vojakov výprask.
Autorovi nejde o to, aby zosmiešnil titulnú postavu hry - Kuba. Jeho pero sa obracia proti rodičom, ktorí sú shcopní z mamonárstva zapríčiniť nešťastie svojich detí. Hra je veselým obrázkom zo života dediny, s dobre vystihnutými typmi a zručne napísanými dialógmi. Často sa hráva v neskoršej úprave, ktorá ju doplnila o ukážky ľudových zvykov, spievaný a tancovaný folklór a zmiernila jej sociálno-kritický tón.


Jozef Hollý: Geľo Sebechlebský
(Veselohra v piatich dejstvách) 1912
Osoby: 18 m, 6 ž
Scéna: malomeštiacka izba, záhrada, mládenecká izba, háj

Odohráva sa v malom meste v lete

Ústrednou postavou je študent Geľo, vynaliezavý figliar a posmeškár. Jeho najbližší priatelia ho za jeho chrbtom urazia a dievča, ktoré ľúbi, ho odmietne. Keď sa to dozvie, chce sa odplatiť, pravda, len tak, ako to on dokáže: pomútiť hlavy, zamiešať osudy a potom sa všetkým vysmiať. Má na to práve vhodnú príležitosť. Bohatý meštan Pocotký chce svoju dcéru Želmíru i neter Elenu vydať proti ich vôli.