Jedinečný Hviezdoslavov talent sa v tragédii prejavil očarujúcou básnickou rečou, vykreslením vnútorne bohatých presvedčivých charakterov, dramatickým napätím a nadčasovým humanistickým posolstvom, ktoré je dobre poučené v kultúrnych dejinách ľudstva. Hviezdoslav nedospel k svojmu dramatickému majstrovstvu náhodou. Dlhoročná bola jeho básnická tvorba, neustále pracoval na sebe a učil sa aj štúdiom vrcholných diel svetovej literatúry. Z oblasti drámy prekladal do slovenčiny Shakespearovho Hamleta a Sen noci svätojánskej. Geotheho Fausta a Ifigéniu na Tauride, Madáchovu Tragédiu človeka.
Tvorba tohto velikána slovenskej literatúry preklenula dlhé obdobie od dozvukov romantizmu až po literárne smery zo začiatku 20. storočia. Dominantné postavenie v našom umení získal vtedy realizmus a naturalizmus. V dráme má najlepšieho predstaviteľa v Jozefovi Gregorovi-Tajovskom (1874 - 1940). V prvom období tvorby sa zameral ba problematiku slovenskej dediny, kde načerpal psychologické konflikty vyplývajúce predovšetkým zo sociálno-ekonomického zbedačovania. Dobrá Tajovského analýza vtedajšej situácie, schopnosť verne zachytiť ľudovú reč, vykreslenie skutočnej reality života a záujem o najpálčivejšie otázky urobili z tohto dramatika jedného z popredných predstaviteľov novej generácie. Pritom treba pripomenúť, že jeho dielo je oveľa rozsiahlejšie. Písal aj prózu, cestopisné črty a spomienky. Bol politicky činný pri koncepciách rodiacej sa Česko-Slovenskej republiky. Po jej vzniku napísal ešte viacero hier s historickou tematikou a zo salónneho prostredia.
Obdobie konca minulého a začiatku tohto storočia je bohaté na ďalšie mená. Z početnej tvorby sa však dodnes zachovalo primálo životas chopného. Realistický trend znamenal v mnohých prípadoch dominanciu detailov nad všeobecným, prevahu opisu nad dramatickým zobrazením. Z tých čias sú pre dnešné divadlá zaujímavé len niektoré hry. Obľubu majú dve komédie Jozefa Hollého (1879 - 1912) Kubo a Geľo Sebechlebský. Vydarená je ich komická zápletka, jednoduché myšlienkové posolstvo ktoré straní bystrému umu pred tuposťou, šikovným, aj keď nemajetným mladým ľuďom pred moróznymi starcami. Občas, hlavne v ochotníckom divadle sa hrávajú hry z rozsiahleho diela Ferka Urbánka (1859 - 1934), ktoré nastoľujú zväčša témy zo života dedinského ľudu. Idealisticky, prevažne s moralizátorským poslaním sa zobrazuje boj dobra so zlom.
Slovenská dramatická literatúra prešla za necelých sto rokov rýchlym rozvojom. Od začiatkov meštianskej veselohry u Chalupku cez romantizujúcu drámu a národoobranné historické hry Záborského až po postupný príklon k realizmu, hlavne u Tajovského. Vznikli viaceré pozoruhodné diela súmeriteľné s vtedajšou úrovňou drámy v iných európskych krajinách.