Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Sto slovenských divadelných hier (obsahy)
Dátum pridania: | 27.12.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Šimon | ||
Jazyk: | Počet slov: | 37 008 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 139.6 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 232m 40s |
Pomalé čítanie: | 349m 0s |
Dcére predurčil manželstvo len s doktorom - dal dokonca kvôli tomu do novín inzerát. Geľo sa prezlečie za doktora Dolánskeho a zvíťazí v Potockého konkurze nad ďalšími uchádzačmi. Na veľký žiaľ Geľovho priateľa Paľka Kováča, zaľúbeného do Želmíry. Rozhorčený Paľko dokonca vyzve doktora Dolánskeho na súboj. Až počas neho vysvitne, ktor sa vlastne v tejto maske skrýva. Geľo potom vtipným spôsobom presvedčí Potockého, že Dolánsky, ktorý odrazu zmizol, je vlastne po celej Európe hľadaný zločinec. A tak sa srdce otca obmäkčí a mladí dostanú to, čo chceli - Paľko Želmíru, Záhorský Elenu. Iba starým, všetkým trom záujemcom doktorom a Karolíne s Voňavkom klapnú zuby naprázdno. Geľovi ostáva zadosťučinenie z podareného žartu.
Nie honba za majetkom, ale za spoločenskou prestížou vedie Potockého v úsilí vydať dcéru za nejakého doktora. Je to príznak nových časov na začiatku nášho storočia, keď najväčšiu vážnosť nepožívali iba bohatí k pôde pripútaní zemania, ale aj nová inteligencia prinášajúca spoločenský pokrok a hlavne opäť - bohatstvo. Autor veselohry si robí posmech z pyšnej a zadubenej malomeštiackej vrstvy, ktorá sa chce rovnať vzdelancom tým, že si ich kúpi. Ale satirický výsmech ide aj na adresu doktorov, ktorí sa ukážu rovnakí mamonári. Navyše, sú to životne neschopní ľudia, nevychádzajúci za hranice svojho vedeckého odboru. Najväčšie sympatie si získava študent Geľo, ktorý na prvé miesto kladie priateľstvo a lásku. Bystrý um, skromnosť, ľudské city sa prezentujú ako najživotaschopnejšie a najperspektívnejšie vlastnosti.
VHV (VLADIMÍR HURBAN VLADIMÍROV) (1884 - 1950)
Dramatik. Písal aj prózu a publicistiku. Evanjelický kňaz žijúci medzi Slovákmi v Juhoslávii. V pomerne rozsiahlom dramatickom diele nachádzame tematiku dedinskú, mestskú, symbolickú, náboženskú. Jeho kontakty s európskou literatúrou, najmä so symbolizmom a expresionizmom sa prejavujú v prenášaní príbuzných postupov do realistického základu. Preto niektoré jeho hry majú kriticko-realistickú stopu, ale obohacujú sa symbolickými prvkami: Záveje (1922), Zem (1931), Zámka škripí.. (1941). S modernou svetovou drámou súvisel aj tematicky, napríklad v Milici Nikoličovej (1922), S. O. S.
Zdroje: MISTRÍK, Miloš: Sto slovenských hier. Bratislava : LITA, 1992., MISTRÍK, Miloš a kolektív: Slovenské divadlo v 20. storočí. Bratislava : VEDA, 1999.