Konflikt sa vyostrí natoľko, že obaja chlapi, keď sa v noci stretnú na salaši v lese, začnú proti sebe bojovať na život a na smrť. Eva, ktorá to vidí, spácha samovraždu.
Dej je zasadený do rurálneho prostredia, ktoré má svoju tajuplnosť, mystickosť aj drsnosť. Život bačov v úzkom styku s panenskou prírodou robí z nich priamočiarych ľudí, ktorí sa riadia elementárnymi, neraz dosť surovými životnými pravidlami. Bačova žena Eva sa dostáva nie vlastnou vinou do neriešiteľnej situácie, cez ktorú sa jej čistá morálka nemôže preniesť. Zo svojho položenia nachádza východisko iba vo vlastnej smrti. Sily nepriaznivého osudu pripravia ústredným postavám tragický koniec.


Ivan Stodola: Čaj u pána senátora
(politická veselohra v piatich dejstvách) 1929
Osoby: 11 m, 6 ž
Scéna: byt Baltazára Slivku, vila senátora
Odohráva sa v malom meste v 20. rokoch.

Na rozvoji parlamentnej demokracie v Česko-Slovensku po roku 1918 sa priživili vrstvy malomeštiackeho obyvateľstva, ktoré pochopili, že politická moc znamená aj veľkú možnosť zveľaďovať svoje majetky. Baltazár Slivka je majiteľom slabo prosperujúceho pohrebného ústavu. Šťastnou zhodou okolností sa stane kandidátom na senátora za stranu Všeobecného blahobytu. Žiaľ, jeho vystupovanie je priveľmi primitívne a všeobecný rozhľad primalý na to, aby sa mohol pohybovať po salónoch lepšej spoločnosti. A tak si urobí rýchlokurz spoločenského správania a konverzácie u ruského emigranta, akéhosi profesora Lopuškina. Ten Slivkovi, jeho ambicióznej žene a ďalšiemu kandidátovi, neokrôchanému mäsiarosi Sekerovi v niekoľkých lekciách vštepí mechanické poučky. Nastáva deň prijatia u pani ministrovej, ktorá rozhodne, kto bude senátorom. Slivka sa napriek počiatočnému opovrhovaniu prítomných dobre uvedie a pani ministrová ho odporúča do parlamentu. Na večierku sa ukáže, že všetci prítomní sa správajú rovnako a všetci opakujú texty, ktoré sa nabifľovali u profesora Lopuškina. Sú so sebou veľmi spokojní, veď sa dokonca podarilo pacifikovať aj vytrvalého protivníka strany Všeobecného blahobytu, idealistu a filozofa dr. Hronca. Čím? Dostal ruku Slivkovej dcéry Eleny. Sám Baltazár Slivka zasa začal dostávať nové veľké objednávky na rakvy z jeho podniku, uvádza sa v novinách, získava významné posty.
Satira na meštiacku spoločnosť odhaľuje duchovnú prázdnosť a formalizáciu činnosti politických strán. Kariéra sa tu robí prispôsobovaním, stratou vlastnej tváre. Slovná a situačná komika, využitá v hre, zveličene karikuje mechanizmus zákulisných machinácií, ktoré ovplyvňujú výkon moci. Stodolov výsmech, v ktorom neostane ani jedna z postáv čistá, či tzv.