Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Sto slovenských divadelných hier (obsahy)
Dátum pridania: | 27.12.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Šimon | ||
Jazyk: | Počet slov: | 37 008 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 139.6 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 232m 40s |
Pomalé čítanie: | 349m 0s |
Preto sa kráľ rozhodne prejsť zo svojho hradu v Nitre na bojisko v Panónii, aby potrestal zradcov a doviedol boj do víťazného konca. V poli sa pripravujú proti nemu sprisahanci, ktorých odhalia Svätoplukovi verní - dvorný blázon Paučo a veľmož Drahomír. Vysvitne, že zabiť kráľa sa chystali jeho vlastní synovia, Mojmír a Svätopluk mladší. Pritom práve im a tretiemu synovi, pobožnému Svätobojovi, chcel kráľ predtým rozdeliť moc vo Veľkej Morave. Teraz sa synovia ocitnú vo väzení. Presviedčaný Svätobojom a po víziách, ktoré Svútoplukovi pripomenú jeho vlastné krutosti, čo spáchal, keď sa prebíjal k moci, sa predsa len rozhodne oslobodiť ich a odovzdať im svoju moc nad ríšou. Nesvornosť a rivalita synov je však prisilná. Keď to kráľ Svätopluk vidí, umiera. Spolu s ním aj jeho verný Paučo, ktorý sa prebodne dýkou.
Hra nereprodukuje presne historické fakty. Autorovi išlo viac o vytvorenie veľkých dramatických postáv. Podarilo sa mu to hlavne v tragickej postave kráľa Svätopluka, v ktorom sa veľká duševná sila spája s hroznými výčitkami svedomia, fyzická sila s vädnúcou starobou, utajené pohanstvo s navonok prijatým kresťanstvom. Druhou vydarenou postavou je Paučo, nesympatický, opovrhovaný dvorný blázon, presvedčený pohan, ktorá sa stane až po hrob verným spojencom Svätopluka, keď sa dozvie o jeho rovnakej viere. Hra Ivana Stodolu z dejín Slovenska a strednej Európy je plná dejových zvratov a dramatického napätia. Nesvornosť a zradu na vlastnom ľude označuje ako najhorší čin, ktorý spôsobil tisícročnú porobu národa.
MÁRIA RÁZUSOVÁ - MARTÁKOVÁ (1905 - 1964)
Spisovateľka, prekladateľka, redaktorka. Vydávala poéziu a prózu pre dospelých aj pre deti. Spracúvala ľudový folklórny materiál. Prekladala z francúzštiny (Hugo, Rostand, Verhaeren a i. ) a z ruštiny (Lermontov, Gribojedov, Gogoľ, Dostojevskij, Nekrasov a i. ). Pre divadlo napísala veršovanú hru Jánošík (1941), v ktorej do osoby ľudového hrdinu premieta filozoficko-etické úvahy o vzbure proti nespravodlivosti.
Mária Rázusová - Martáková: Jánošík
1941
Osoby: 32 m, 6 ž, komparz (hajdúsi, poddaní)
Scéna: priedomie dedinského domu, hora, sála v kaštieli, interiér krčmy
Odohráva sa na strednom Slovensku začiatkom 18. storočia
Veršovaná hra je rozdelená do piatich dejstiev, z ktorých každé zachytáva určité štádium Jánošíkovho zbojníckeho života. Na začiatku hry sa premieta ťažký údel poddaných, ktorých do posledných síl vyčerpáva práca na pánov. Jánošíkova matka umrela a otec nešiel do práce, aby ju mohol pochovať. Za to ho surovo potrescú a on tiež umiera.
Zdroje: MISTRÍK, Miloš: Sto slovenských hier. Bratislava : LITA, 1992., MISTRÍK, Miloš a kolektív: Slovenské divadlo v 20. storočí. Bratislava : VEDA, 1999.