Do toho sa vracia Jánošík zo štúdiá v trnavskom kolégiu, kde žil dlhší čas bez kontaktu s ozajstným životom. Uhorčík ho vyzýva na boj proti zvoli panstva, ale Jánošík ho odmieta. Až postupne sa mu otvárajú oči a rozhodne sa pridať k zbojníkom. Stane sa ich veliteľom, hoci nie všetci s tým súhlasia. Najmä Gajdošík, ktorý chápe zboj ako lúpenie a vraždenie. To nie je Jánošíkova predstava, nikdy nedovolí nikoho zabiť (čo je aj historická pravda), jeho zbíjanie má viac ideový dôvod. To, čo získa, rozdáva hneď chudobným. Jeho družina prepadne kaštieľ a v ňom pristihne celú rozvetvenú rodinu Ladványiovcov pri sporoch o dedičstvo. Jánošík im všetko zoberie, aby to mohol rozdeliť chudobe. Navyše im pohrozí trestom, ak nezmiernia útlak svojich poddaných. Pri stretnutí so študentom, ktorý sa uberá do Viedne, vysvetlí celú svoju zbojnícku filozofiu zdôvodňujúcu jeho morálne právo na takýto spôsob odporu proti nespravodlivému spoločenskému poriadku. To sa však už jeho dráha chýli ku koncu. Gajdošík, ktorý koná na vlastnú päsť, zabije farára. Jánošík sa od toho dištancuje a vylúči ho zo svojej družiny. S Gajdošíkom odchádzajú aj niektorí ďalší zbojníci. Cez zimu sa všetci sťahujú z hôr. Jánošík sa ukrýva ako paholok v jednom hostinci. Tam sa zrodí veľká líska medzi ním a Aničkou. Lenže podplatený Gajdošík ho tam nájde a vyzradí prenasledovateľom. Hajdúsi na čele s Eugenom Ladványim ho prídu zajať. Jánošík by sa možno aj bol vyšmykol, keby mu stará baba v rozhodujúcej chvíli nebola podsypala pod nohy hrach.
Stále živá jánošíkovská tradícia našla v dráme Márie Rázusovej-Martákovej kultivované spracovanie. Nepopisujú sa tu obšírne všetky známe Jánošíkove činy, ktorými prešiel cez rozum pánom, ale skôr jeho životná filozofia a dôvody jeho zbojníctva, úsilie dosiahnuť spravodlivejší svet. Jánošíkova vzbura je v podstate individualistická a nemá nádej na úspech. Ale môže byť pre trpiaci národ svetielkom nádeje. Jánošík si v tejto hre namiesto povolania kňaza zvolí zbojnícky chodníček ako spôsob boja o premenu feudálneho poriadku. Jeho zbojníctvo sa tak prezentuje ako uvedomelý a historicky oprávnený fakt.


JÚLIUS BARČ - IVAN (1909 - 1953)

Spisovateľ, publicista, evanjelický farár. Začínal ovplyvnený expresionizmom. Jeho prózy a hry majú meditatívny ráz, v ktorom zúžitkoval filozoficko-náboženské úvahy o zmysle života, jeho zákonitostiach a súvislostiach.