Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Sto slovenských divadelných hier (obsahy)
Dátum pridania: | 27.12.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Šimon | ||
Jazyk: | Počet slov: | 37 008 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 139.6 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 232m 40s |
Pomalé čítanie: | 349m 0s |
Radcov dá strážiť a prikáže neznámeho okamžite priviesť, aby ho mohol súdiť ako pôvodcu nepokojov. Medzi radcami sa diferencujú názory, dôsledným odporcom Mešťanostu zostáva len Magister, presvedčený o nadprirodzenej sile neznámeho. Šľachtic Orlando, rovnako aj ďalší začínajú taktizovať. Len Lenius, ktorý je najnemorálnejší, najzhýralejší a najzradnejší, pochopí, že sila je v dave veriacom neznámemu, a preto sa postaví na jeho čelo proti radnici. Tak sa paradoxne proti neznámemu spoja tí, čo verejne či tajne veria v jeho silu a v jeho mene ide ten z radcov, ktorý ho chce využiť pre svoje zištné ciele. Mešťanosta, ktorý stále tvrdí, že neznámy prináša rozvrat moci, trvá na jeho vypočúvaní, a to ešte aj vtedy, keď sa okolo radnice zhromaždí veľký dav na čele s Leniom. Radní páni, každý zo svojho uhla pohľadu, obviňujú neznámeho v neprítomnosti zo zrady. Ľsťou sa podarí Lenia odzbrojiť a dav presvedčiť, že neznámy ho zradil. Ľud rýchlo odvracia od neho svoju láska a vieru. Do mesta sa vracia pokoj.
Konfrontácia reality s ideálmi reprezentovanými takou postavou, akou bol Kristus, vyznieva v tejto hre v neprospech ľudského plemena. Mesto, v ktorom sa dej odohráva, sa dá len nakrátko vyrušiť zo svojej každodennej malosti. V konečnom dôsledku sa ukáže, že nikto naozajstnú vieru a lásku nepotrebuje, a preto neznámeho nakoniec všetci zavrhujú. Barčova hra je filozoficko-náboženskou úvahou o úlohe viery v živote, o tom, aké spoločenské a psychické mechanizmy jej bránia, čo ju ničí. Je to úvaha rovnako o dejinách ľudstva, ako o súčasnej dobe.
Július Barč - Ivan: Dvaja
(Hra v troch dejstvách) 1945
Osoby: 3 m, 1 ž
Scéna: izba v horskom dome
Odohráva sa vysoko v horách.
Dvojice, vždy dvaja ako spojenie dvoch stránok každej skutočnosti, napĺňajú toto hru. Mauro a August, nenávidiaca sa dvojica, ktorú nerozlučne spája útek pred vinou za vykonaný zločin. Povahovo slabý, mäkký Mauro a zlosyn August kedysi zabili človeka. V cirkuse, kde pôsobili, im Mariannim namžel prekážal v tom, aby si ju mohli získať pre seba, aby mohli s ňou vytvoriť dvojice podľa vlastných predstáv. August mu nalial do vína omamný prostriedok, takže spadol z hrazdy. Mauro zasa narezal povraz a na súde svedčili proti Marinne, takže súd ju, nevinnú odsúdil do väzenia. Teraz Mauro uteká pred Augustom, pred jeho neznesiteľným násilím a psychickým ovládaním. Príde do domca vysoko v horách, kde žije osamotený Starík. Ale August ho aj tu dobehne. A zrazu sa tam zjaví aj ona - Marianna - pomätená, pretože bola obvinená z vraždy manžela a pykala nevinne vo väzení.
Zdroje: MISTRÍK, Miloš: Sto slovenských hier. Bratislava : LITA, 1992., MISTRÍK, Miloš a kolektív: Slovenské divadlo v 20. storočí. Bratislava : VEDA, 1999.