Tematicky sa čerpalo zo života ľudí v mestečkách a dedinách, ale spracovali sa aj námety z biblie, často sa autori obracali do histórie. Roztvoril sa diapazón žánrov od tragédie cez tragikomédiu až po veselohru a frašku. Vznikli hry výpravné i komorné, hrateľné v jednoduchých podmienkach i ťažko uskutočniteľné bez rozsiahleho scénického aparátu. Dráma sa postupne popri lyrike a epike stávala plnohodnotnou súčasťou národnej literatúry. Pritom znova pripomeňme, že sa rozvíjala v krajne nepriaznivých podmienkach národnostného útlaku a za neexistencie slovenského profesionálneho divadla.


Kontinuita a premeny po roku 1918

Pre Slovensko, pre našu kultúru, pre jej súčasnú podobu tu bolo v nedávnej minulosti viacero dátumov, od ktorých sa začali rozhodujúce premeny. V roku 1918 vznikla Česko-Slovenská republika. Nebolo dobre v Rakúsko-Uhorsku. Národnostný útlak bol taký systematický a silný, že hrozili úplné pomaďarčenie slovenského národa. Vznik spoločného štátu s českým národom bol úľavou a silným impulzom pre život na Slovensku. Koľko talentov sa odrazu vynorilo! Založili sa dôležité celonárodné inštitúcie. Medzi nimi aj prvé profesionálne divadlo - Slovenské národné divadlo (1920). Netreba zdôrazňovať, aký význam to malo pre vznik dramatickej literatúry. Lenže na všetko vrhalo tieň to, že sa vytvorila umelá idea jednotného československého národa, čím sa potláčali národné práva Slovákov, a to so všetkými negatívnymi dôsledkami. Našťastie sa tak dialo v republike s demokratickým parlamentom, nie v takom totalitnom režime, aký zanikol spolu s rozpadom Rakúsko-Uhorska, a tak sa oná idea skompromitovala prirodzenou cestou ako vedecky a historicky neudržateľná.
Slovenská dramatická literatúra vstupovala do slobodnejších podmienok po vzniku Česko-Slovenskej republiky so síce nie rozsiahlym súpisom kvalitných autorov, ale aspoň s dostatočnou zásobou hier, ktoré mohli vytvoriť základný kameň pre budúcu inscenačnú prax. Lenže nie počty a rozmanitosť tém či žánrov boli rozhodujúcim argumentom. Podstatná otázka znela, či sa môžu hry, ktoré vznikli v podmienkach ochotníckeho divadla presadiť aj pri vyšších nárokoch profesionálnej divadelnej scény, Slovenské národné divadlo potrebovalo domácu dramatickú literatúru, ale ozývali sa hlasy, že táto nedosahuje potrebnú úroveň. Na podobné diskusie mohla odpovedať len prax. Rozhodujúcu úlohu v tom zohral jeden zo zakladateľov slovenského profesionálneho divadla, režisér Janko Borodáč (1892 - 1964).