Je pravea, že spolu s manželom tvorili čudnú dvojicu: on ju bíjaval a týral, ona, krásna, bola verná len jemu. Ale teraz si ho idealizuje. Nesie si ho v spomienkach a správa sa akoby bol stále prítomný. Je s ním a on s ňou - a je šťastná. Maura a Augusta nechce vidieť ani poznať. Starík, ktorý ju u seba ukryl a spolu s ňou sa vo dvojici bráni násiliu, dozvie sa od Maura a Augusta pravdu o vržde. Stáva sa tak pre nich nebezpečný a zaplatí im za to životom. Marianna však už predtýms stihla z domčeka ujsť a August s Maurom odchádzajú spolu - ďalšia vina ich spája ešte silnejšie. Muky tejto dvojice sa opäť zväčšili.
Vydarené je prepojenie dvoch významových rovín. Na jednej strane sa reálne vykresľujú vnútorné psychické stavy a procesy postáv, ich konania vyplývajú zo skutočných situácií, v ktorých sa ocitajú. Ale ju tu aj symbolická rovina, na ktorej hra vyjadruje širšie platné významy. Symbolika rôzneho spolužitia dvojíc je esenciálnym zobrzením ľudských väzieb, v ktorých nachádzame lásku, slepú vernosť i utrpenie, nenávisť, zločin. Človek sa vlastnými činmi neoslobodzuje od iných ľudí, naopak, ešte viac sa na nich existenciálne pripútava.


Július Barč - Ivan: Veža
(Hra v troch dejstvách! 1947
Osoby: 7 m, 2 ž, komparz
Scéna: vyvýšenina za mestom, stavenisko veže
Odohráva sa v biblickom Babylone.

Hra čerpá z biblického námetu o osude mesta Babylon. Noví ľudia, ktorí sa zachránili po potope sveta, postavili veľké mesto. Ich vodcovia, Ofir, Nimrúd a Tarzis im vštepili zákon lásky, ktorým sa riadia. Pri slávnosti ukončenia stavby mesta sa však Staviteľ domáha pokračovania. Chce, aby vytvorili čosi, čo ešte nikdy na svete nebolo. Podporia ho davy nových ľudí, a tak sa začne stavať v meste veža. Odrazu sa objavia starí ľudia vedení Belom, ktorí vyznávajú zákon nenávisti, a pretože sú ozbrojení, rýchlo si podrobia nových ľudí. Ofirovi oslepia syna Aniho a sprznia jeho snúbenicu Lali. Zotročení noví ľudia musia ďalej stavať vežu, pretože Staviteľ hnaný túžbou zanechať po sebe veľdielo, sa dal do služieb Belovi. Noví ľudia nemôžu už vydržať útlak a vzbúria sa. Ofir, ktorý vždy hlásal zákon lásky, zabíja vlastnou rukou Staviteľa a vyhlasuje zákon nenávisti. Noví ľudia sa ozbroja a porazia starých ľudí. Po víťazstve však už medzi nimi pôsobí zákon nenávisti. Nimrúd so svojimi vojakmi sa dožaduje vlády. Ofir túži po návrate k zákonu lásky. Nesvornosť sa tak rozrastie, že sa noví ľudia, rozdelení na tri tábory, musia rozísť. Už nikdy sa nebudú vedieť medzi sebou dohodnúť.
Príbeh ľudí z mesta Babylon má symbolický význam.