Z obrazu vystúpená štvorica vo svojej naivite pokladá jeho syna Petra Kráľa za naozajstného kráľa. V komických situáciách sa stretáva minulosť s prítomnosťou: grófi hovoria vo veršoch a majú vyberané, rytierske spôsoby, moderní ľudia sú draví, mamonárski, ale aj praktickejší. Medzi postavami z dvoch svetov vznikajú vzťahy príťažlivosti, lásky aj nepochopenia. Aristid Kráľ sa napokon rozhodne dať vyšetriť polícii identitu prišelcov. Prenasledovaní a uštvaní poslovia z minulosti sa rozhodnú radšej pre návrat do obrazov. Nevidí sa im tento dnešný svet, ale napokon uznajú aj to, že dávni králi mali tiež svoje veľké nedostatky. Najlepšie to vyjadrí vo svojom záverečnom songu Barnabáš, ktorý na tú chvíľu aj prestane koktať: „Netrpia, ľudia, netrpia, pre nič, len pre ľudí.. “
Tanec nad plačom je podobenstvom o relatívnosti ľudských, spoločenských a historických hodnôt. Autor je skeptický v otázke existencie objektívnej pravdy. Jeho filozofia má však hlboké humanistické pozadie: stavia sa na stranu odstrkovaných, bezvýznamných, čo sú iba svedkovia v zápasoch mocných tohto sveta.


LEOPOLD LAHOLA (1918 - 1968)

Dramatik, scenárista, režisér, redaktor. Na Slovensku prežil len kratšiu časť svojho tvorivého obdobia. V roku 1949 sa vysťahoval do Izraela, roku 1968 sa vrátil nakrútiť svoj posledný film Sladký čas Kalimagdory. V dramatickej prvotine Bezvetrie v Zuele (1947) nastolil v poetickom háve rozpor lásky k vlasti a svetobežníctva, v Štyroch stranách sveta (1948) otázku neutrálneho postoja v konflikte dobra so zlom, v Atentáte (1949) rozporné postavenie kresťanskej pacifistickej morálky v boji proti zločinom fašizmu. Neskoršie vyšli u nás aj jeho hrya Škvrny na slnku (1955) s varovným signálom o nemožnosti úplnej a definitívnej odplaty za spáchané zločiny a Inferno (1960) s analýzou ľudskej povahy na pozadí veľkého nešťastia, zemetrasenia. Filozoficky bol blízko existencializmu.


Leopold Lahola: Bezvetrie v Zuele
(Hra v štyroch obrazoch s epilógom) 1947
Osoby: 6 m, 3 ž
Scéna: náznaková, školská trieda, byt železničná stanica
Odohráva sa v Zuele, v spomienkach a v skutočnosti.

Dvaja starí priatelia, José Issuri a Menendez Moreno stelesňujú dva životné princípy. Ten prvý z nich dobro, lásku, starostlivosť o každý detail z ľudí a prírody okolo seba, ten druhý dravosť, podnikavosť, neposednosť, povrchnosť a agresivitu. Učiteľ José vždy na svojho priateľa Menendéza doplácal, vždy kvôli nemu musel prežívať nepríjemné chvíle.