V prozaickej i dramatickej tvorbe sa najčastejšie vracia k témam z vojnového inferna spojeného s fašistickou rasovou neznášanlivosťou a zo Slovenského národného povstania. Z tejto hlavnej línie pochádzajú jeho hry: Meteor (1945 a 1958), Bašta (1948), Návrat do života (1946), Polnočná omša (1959), Antigona a tí druhí (1962), Veľká parochňa (1964), Dvadsiata noc (1966 a 1971), Nultá hodina (1972), Súkromná oslava (1972), Hmlisté ráno (1973). Jeho hry sú založené na vykonštruovanom modele, ktorého premeny, vývin a pointa dokumentujú autorskú ideu. K týmto modelovým hrám patrí aj Jazva (1963), Experiment Damokles (1966), Absolútny zákaz (1969), Nebo-peklo (1974), Vlastenci z mesta Yo (1973 a 1988) a i. V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch napísal Karvaš aj hry podliehajúce schematickému výkladu spoločenského vývinu. Okrem drámy a prózy sa jeho racionalizmus, triezve a prenikavé myslenie prejavilo v pregnantných štúdiách z teórie divadla, televízie, rozhlasu i filmu.


Peter Karvaš: Meteor
(Hra v troch dejstvách) 1958
Osoby: 4 m, 1 ž
Scéna: interiér observatória
Odohráva sa na pustom ostrove uprostred oceánu.

V hviezdnom observatóriu pracuje Profesor so svojimi asistentmi Christophom a Johannom. Spolu s nimi je tu ešte Eva, dcéra Profesorovho mŕtveho brata a Adam, sluha. Profesor práve vyriešil úlohu vypočítať dráhu vesmírnych telies. Lenže zároveň zistil aj to, že o krátky čas veľký meteor dopadne presne na ich ostrov. Do tejto správy príde aj oznámenie Evy a Johanna, že sa chcú vziať. Z rádia sa zasa dozvedia, že Nemecko práve rozpútalo v Európe vojnu. Členovia výskumnej skupiny sú Nemci a ich názory sa pod vplyvom všetkých týchto skutočností začnú trieštiť. Christoph a Profesor odsudzujú militarizmus vlastného národa. Ale v Johannovi sa prebudí jeho prušiacka dušička a chce urýchlene odísť do vlasti, aby mohol bojovať. Ale či po nich príde loď, aby ich zachránila z ohrozeného ostrova, keď v Európe teraz majú iné starosti? Navyše, v rozhodujúcom okamžiku ktori vybije batérie vysielačky, a tak sa pomoc nedá privolať. Eva vidí v Johannovi hrdinu, ako bol jej vlastný otec, ktorý zahynul v 1. svetovej vojne. Profesor jej však vyzradí, že otec nepadol v boji, ale guľkou od chrbta, z vlastných radov, dokonca možno Profesorovým výstrelom, keď vybehol zo zákopov bratať sa s Rusmi. Profesora celý život prenasledovalo svedomie a priviedlo ho k obetavej službe vede a ľudstvu a k terajšiemu odporu voči vojne. Na chvíľu všetkým svitne nádej, keď sa na obzore objaví loď. Je to však Nemecku nepriateľská loď, ktorá ich na palubu nezoberie.