Ale vinní sú všetci, pretože im slabosť nedovolila postarať sa o bezmocného člena rodiny.
Kubišovci nie sú praví fašisti. Sú to malomeštiaci, prispôsobivci a hrabivci, ktorí sú ochotní spojiť sa s čímkoľvek, aby získali osobné výhody. Ich plytké ideály, úpadok ducha a strach idú fašizmu po vôli. Bezcharakternosť takýchto vrstiev je priamo spoluzodpovedná za zločiny fašizmu, má svoj nemalý podiel na priebehu vojnového ťaženia proti národom Európy.


Peter Karvaš: Antigona a tí druhí
(Tragédia) 1962
Osoby: 8 m, 3 ž, zbor hlasov
Scéna: interiér baraku
Odohráva sa v koncentračnom tábore začiatkom roku 1945.

Aj v tejto hre o Antigone ide o pochovanie človeka. Na nádvorí koncentračného tábora leží na smrť zbitý príslušník protifašistického odporu. Lenže svet sa od starogréckych čias zmenil. Hrdinský čin nemá už uspokojiť len jednotlivca. Pochovať mŕtveho Pollyho znamená vliať novú silu do žíl tisícov zajatcov v tábore, ukázať im, že odpor proti fašizmu neustal. Najlepšiu možnosť má na to skupinka zajatcov slovenských partizánov, ktorých barak stojí blízko ležiaceho tela. Alebo by to mohla urobiť Tonka, bývalá baletka z Bratislavy, čo sa tiež ocitla v rukách fašistov a bola zaradená do táborového bordelu. Za zúrivého vyčíňania strážcov pod velením Gerhardta Kroneho neprestáva konšpiračná činnosť. Medzi väzňov príde pri náhodnej razii zatknutý študent Jozef Hájman. Neverí, že ho môže čakať rovnaký osud ako ostatných, sníva o slobodnom živote. Tonka je preňho ako zjavenie, ich rýchla a prudká láska je oázou krásy v bezútešnej realite. Najviac duševných síl zo skupiny partizánov má Poručík, ktorý dokáže povedať pravdu do očí aj Kronemu. Za náleti amerických lietadiel sa Pollyho podarí napokon pochovať, ale fašisti nie sú schopní vypátrať, kto to urobil. Za to sa mstia a na smrť odchádzajú Tonka aj Jozef, Poručík a ďalší zajatci. Na scéne ostáva poloslepý Profesor, ktorý preberá povinnosti odboja v tábore.
V celej svojej do detailov premyslenej štruktúre je hra nenásilným pripomenutím antickej legendy. Krutosť Kroneho (Kreona) sa zráža s odvahou nežnej Tonky (Antigony). Krvilačnosť fašizmu naráža na odpor väzňov, ktorí dokážu ukryť mŕtve telo Pollyho (Polyneika). Príbeh však pritom má typické črty miesta a času, kde sa odohráva. Cez osudy jednotlivcov, ich citový život, prehistóriu, ich túžbu prežit peklo koncentráku a vybojovať boj s po zuby ozbrojenou presilou, podáva autor otriasajúce svedectvo o fašistických zverstvách.