Táto Karvašova tragédia sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie európske protifašistické hry, ktoré v povojnovom období pripomenuli hrôzy meľudského systému a jeho ďalekosiahle a nevykynožené korene znova sa objavujúce v akejkoľvek tyranii a dehumanizácii.


Peter Karvaš: Veľká parochňa
(Hra v dvoch častiach s epilógom) 1964
Osoby: 31 m, 8 ž, komparz
Scéna: miestnosti v kaštieli, dva byty, vlásenkáreň v divadle, pivnica, súdna dvorana, väzenská cela, miesto popráv
Odohráva sa na presnejšie neurčenom mieste v presnejšie neurčenej súčasnosti.

Generál, ktorý velí okupačným vojskám, si predvolá premiéra okupovanej krajiny a oznámi mu, že za verejného nepriateľa vyhlasuje holohlavých. Títo vraj môžu za všetky nedostatky a neúspechy v krajine. Začne sa pohon na ľudí s plešinou. Veľmi aktívny je v tejto činnosti premiérov syn Norbert, ale aj mnohí ďalší, ktorí vidia možnosť rýchlej kariéry. Vo chvíľach, keď sa násilne uplatňuje Generálov príkaz nenávisti k holohlavým, overujú sa morálne hodnoty ľudí. Nie je málo tých, čo využívajú konjunktúru, ani tých, čo sa usilujú zakryť svoju plešinu. Zrada, udávanie, prenasledovanie sú na dennom poriadku. Vlásenkár v divadle Hanjo Hraschko, ktorý inak z profesionálneho hľadiska má radšej ľudí s bohatými vlasami, sa s týmto pogromom na ľudí nemôže zmieriť a netají sa tým. Jeho príbuzný Mike chce využiť situáciu a ponúkne mu, aby spoločne zarábali na nešťastí holohlavých tým, že zavedú veľkovýrobu Hanjovho vynálezu - Vlasolinu, látky, ktorá podporuje rast vlasov. Keď Hanjo nechce na niečo podobnú pristúpiť, Mike mu vzorku Vlasolinu ukradne a začne jeho výrobu sám. Lenže táto látka zabezpečí rast vlasov len na tri týždne, potom jej užívateľ neodkladne oplešivie. Keďže Vlasolin začnú používať skoro všetci, v krajine o nejaký čas ostanú len holohlaví. Keď začnú všetci plešivieť, opäť sa stane nepostrádateľný vlásenkár Hanjo, teraz preto, aby vyrábal parochne. Nová skutočnosť vedie k prevratu, moci sa ujmú holohlaví a za nepriateľa vyhlásia všetkých vlasatých. Hraschko hoci sa mohol stať na základe svojho predchádzajúceho postoja hrdinom holohlavých, nechce ani o tomto novom fanatizme nič počuť. Postaví sa verejne proti nemu a je odsúdený na smrť.
Autor sleduje osudy veľkého počtu postáv, ukazuje ako reagujú v podmienkach tyranie a neznášanlivosti. Veľká parochňa hovorí o zločinnosti triedenia ľudí podľa apriórnych kategórií. Diskriminácia, myšlienka o nerovnosti mala hrozivú podobu v ideológii fašizmu, prenasledujúcom určité rasové a národnostné skupiny. Hra ukazuje celú absurdnosť podobnej zvrhlosti, zosmiešňuje zvrátenú etiku, ktorú si „nadradení“ vymysleli na ospravedlnenie svojich zločinov.


Peter Karvaš: Experiment Damokles
(Hra v štrnástich obrazoch) 1966
Osoby: 17 m, 4 ž
Scéna: zasadacia sieň, manzardka, hala, kaviareň, apartmán, byt, lesík
Odohráva sa dnes.

Do priemerného mesta s priemernými obyvateľmi príde Briks, reprezentant spoločnosti, ktorá ponúka nebývalý obchod. Poskytne obyvateľom počas desiatich rokov všetko, čo si zaželajú, ak budú ochotní stať sa objektom ich experimentu. Nie je presne jasné, o aký experiment ide, ani či ohrozuje ich životy.