Na pravdivosti odrazu skutočnosti nič nezmenšil ani odstup niekoľkých desaťročí od jej napísania. Psychologická sonda do duší obetí represií je v druhom pláne analýzou fungovania násilného odľudšteného režimu a jeho odrazu v konaniach ľudí. Korelácie s modernou európskou drámou absurdity a existencializmu sú evidentné. Príznačná je Karvašova formálna precíznosť, racionalizmus, ako aj jeho zameranie na problematiku politického mechanizmu, ktorý vládne nad osudmi bezbranných ľudí.


Peter Karvaš: Dvadsiata noc
(Hra v troch dejstvách s prológom a epilógom) 1966, 1971
Osoby: 3 m, 3 ž, vojaci
Scéna: simultánna - miestnosti vilky, mlyn v čase vojny
Odohráva sa po dvadsiatich rokoch.

Je práve 20 rokov odvtedy, čo Šimon ako vojak zabil človeka. A nebol to neznámy vojak, ale jeho priateľ, s ktorým predtým súperil o priazeň svojej terajšej manželky Agneše. Zastrelil ho ako zajatca, pretože vojnové udalosti ich rozdelili do dvoch súperiacich táborov - Šimona na stranu fašistov. Preto mal zdrvujúce výčitky svedomia a chcel sa vykúpiť trestom, ktorý si sám na seba uvalil. Musel odvtedy po 20 rokov v pote tváre s bezhraničnou vytrvalosťou a všetkými prostriedkami pomáhať ľuďom. Je lekárom, a tak túto úlohu splnil v pomoci rodičkám. V opustenom zaostalom kraji si získal zásluhy za výstavbu nemocnice, za nadľudské vypätie síl pri cestách do najzapadnutejších kútov za rodičkami. Tieto fakty sa dozvedáme postupne v prelínaní reálnych postupov s víziami a spomienkami. Skutočnosť voľne prechádza v sen a reminiscencie. Šimon si konfrontuje svoje vtedajšie i neskoršie stanoviská so spolubojovníkom aj spoluvinníkom Aurelom, aj so svojimi najbližšími - s matkou, manželkou Agnešou i s mladou Soňou, ku ktorej ho púta nežný vzťah. Soňa je totiž dcérou Šimonom zastreleného priateľa. Nevie o ničom a len postupne poznáva pravdu. V závere, keď sa už dozvie všetko, však zvíťazí jej láska a je ochotná zabudnúť na minulosť, ktorá sa jej vidí už skoro neskutočná - odpúšťa Šimonovi. Blúznenie plné duševného sebaspytovania a bolestných priznaní sa ale nekončí. V nemocnici, kde je Šimon primárom, umrie pacientka a on sa poponáhľa vziať všetku zodpovednosť na seba.
Dá sa vôbec vina nejako odpykať? Nedá a trpko to poznáva hlavná postava Šimon. Ale dá sa odpustiť, zločin môže prekryť láska i čas.