Hra je napísaná s neobyčajnou technickou brilantnosťou a s presne formulovanými odkazmi pre inscenačný kolektív.


IVAN BUKOVČAN (1921 - 1975)

Filmový scenárista, dramatik, publicista. Pracoval ako dramaturg v Slovenskej filmovej tvorbe. Je autorom viacerých filmových scenárov. Pre divadlo písal od 50. rokov - veselohry Surovô drevo (1954), Diablova nevesta (1957), Hľadanie v oblakoch (1960), Vrcholné obdobie zaznamenáva na prelome 60. a 70. rokov, keď spracoval závažné témy o človeku v osudových historických udalostiach: Pštrosí večierok (1967), Kým kohút nezaspieva (1969), Zažeň vlka (1970), Slučka pre dvoch (1970). Potom hľadal nové témy v exkluzívnych prostrediach na cudzích kontinentoch: Prvý deň karnevalu (1972), Luigiho srdce (1973) a v žánri science-fiction: Takmer božský omyl (1971), Fatamorgána (1977). Tieto aj ostatné hry sú predchnuté jeho neochvejnou vierou v etickú silu ľudského rodu.


Ivan Bukovčan: Pštrosí večierok
(Tragikomédia) 1967
Osoby: 7 m, 3 ž
Scéna: moderne zariadená reštaurácia
Odohráva sa v šesťdesiatych rokoch.

Na maturitný večierok po dvadsiatich piatich rokoch príde len niekoľko bývalých spolužiakov. Každý prešiel vlastnú dráhu, medzi ich dnešným spoločenským postavením sú rozdiely. Spočiatku bezprostredná zábava sa zmení na konflikt, keď si pripomenú svojho učiteľa latinčiny, prezývaného Sumec. Tento spravodlivý človek sa ich zastal, keď im v čase vojnových fašistických represií hrozilo nebezpečenstvo. Lenže v päťdesiatych rokoch sa stala Sumcovi krivda. Bol nespravodlivo obvinený a uväznený. Ani jeden zo žiakov sa ho vtedy nezastal. Teraz si vzájomne vyčítajú svoju zbabelosť. Tá pretrvala aj neskôr, keď sa už začali omyly päťdesiatych rokov naprávať. Učiteľ latinčiny celý život túžil cestovať do Talianska. Potreboval na to iba dobrozdanie svojich bývalých žiakov. Nie všetci však boli ochotní sa za neho zaručiť, a tak sa jeho sen nemohol legálnou cestou splniť. Odhodlal sa preto ilegálne opustiť republiku, bol pritom prichytený a znova uväznený. Tieto skutočnosti sa dozvedáme postupne z neochotných priznaní spolužiakov, ktorí nedokázali v rozhodujúcich chvíľach podržať svojho obľúbeného latinčinára. Nedokázali to ani to, čo urobili politickú kariéru, ako napr. funkcionár, ktorého v škole prezývali Šerif, právnik Doktor, ani tí menej úspešní, ako bývalý futbalista Lupino, trikrát rozvedená Monika, poštový úradník Sveták a ďalší. Dokonca ani ten, čo na tomto pštrosom večierku nastolil prvý otázku čistého svedomia vo vzťahu k Sumcovi, fotograf Marek.
Nie akcia, ale konfrontácia stanovísk postáv buduje napätie tejto hry, rozvíja konflikt a dejovú líniu.