Trauma päťdesiatych rokov sa odráža na všetkých zúčastnených. Hra má svoj význam pri zúčtovaní s neslávnou históriou na začiatku obdobia budovania socializmu. Nastoľuje potrebu občiansky statočných postojov, otvorenosti pri hodnotení minulosti, kritického vyrovnania sa s deformáciami aj za cenu osobného rizika. Pštrosí večierok je hra o svedomí súčasného človeka, ktoré skúškami prelomovej doby neprechádza celkom čisté.


Ivan Bukovčan: Kým kohút nezaspieva
1969
Osoby: 7 m, 4 ž
Scéna: pivnica
Odohráva sa v malom meste okupovanom nemeckým vojskom v novembri 1944 po potlačení Slovenského národného povstania.

Za vydarenú akciu partizánov sa chcú Nemci pomstiť tým, že zatknú, a ak sa do rána nepodarí chytiť vinníkov, aj popravia desať náhodne vybratých obyvateľov, ktorí boli prichytení na ulici v čase po zákaze vychádzania. V pivnici jedného domu zhromaždia mladých milencov Ondreja a Fanku, starza Terezčáka, Babjakovú, ktorá pomáhala pri interrupcii, zverolekára dr. Šusteka, Tuláka, holiča Uhríka, Pani lekárnikovú, učiteľa Tomka a prostitútku Mariku Mondokovú. Sprostredkovateľom medzi zatknutými a nemeckým veliteľom je kolaborant Fischl, slovenský etnický Nemec. Veliteľ neskôr zmení rozhodnutie - popravený bude iba jeden z rukojemníkov, ten, ktorého ostatní vyberú spomedzi seba. Takéto oznámenie vyvolá medzi desiatimi hlboký konflikt, v ktorom sa preverujú ich postoje a morálne kvality. Odhaľuje sa ich pravá tvár. Podozrievajú Tuláka, ktorý sa netajú svojimi protifašistickými názormi. Lepšie situovaní z nich zdôvodňujú svoje nároky na záchranu vlastnou dôležitosťou. Učiteľ Tomko chce ochrániť svojich žiakov Ondreja a Fanku. Zverolekár Šustek a Pani lekárniková sa cynicky stavajú k osudu ostatných. Zato učiteľ Tomko, Terezčák, Tulák, študent Ondrej, ba aj prostitútka Marika Mondoková nájdu v sebe dosť síl, aby si zcachovali ľudskú dôstojnosť. Holič Uhrík v afekte zbabelosti podreže Tuláka britvou. Ostatní takéto riešenie neprijmú a jeho zločin odsúdia. Hnaný výčitkami svedomia i opovrhovaním prítomných berie Uhrík na seba lós odsúdeného na smrť.
Tému historickej udalosti, Slovenské národné povstanie, úspešne autor pretransponoval do dramatického jazyka. Vzorku obyvateľstva postavil do krajnej situácie rozhodovania o bytí či nebytí a pozoroval, ako sa zachová. Načrtol pritom podstatné otázky ľudskej etiky. Humanizmus tejto protifašistickej hry spočíva v tom, že hoci odhaľuje obidve stránky ľudskej povahy, dobré i zlé, ostáva za všetkým viera vo víťazstvo toho zdravého, čo v ľudoch je.