Skupinka rukojemníkov si v ohrození postupne nájde vlastné pravidlá hry a cez najťažšiu skúšku prejde síce veľmi poznačená, ochudobnená o dva ľudské životy, ale ako víťaz nad zbabelosťou. Ako morálny víťaz nad fašizmom.


Ivan Bukovčan: Zažeň vlka
(Dráma v troch dejstvách) 1970
Osoby: 3 m, 2 ž
Scéna: veľká izba v starom nemeckom dome
Odohráva sa koncom roka 1954 v slovenskej rodine vysťahovanej do českého pohraničia

Tóno si už veľa vytrpel pre svoju rodinu. Otec mu zahynul v lese. Jeden brat bol partizán a Tóna kvôli nemu mučili fašisti. Po vojne sa rodina začala vzmáhať, kým zasa neemigroval brat Ján na Západ. Tóno, ktorého predtým čakala sľubná kariéra, znova trpel. Musel odísť z úradu, nastúpiť do bane a potom sa s matkou a sestrou Betou vysťahovať do opusteného domu v Sudetách. Tam už mohol byť koniec všetkých príkorí. Aj sestra Beta sa chystala vydať za vojaka pohraničnej stráže Lojza. A vtom sa vrátil zatúlaný brat Ján. Vraj ho sklamalo dievča, kvôli ktorému emigroval. Jano si nevie predstaviť, aké komplikácie tým spôsobuje celej rodine a akému nebezpečenstvu sa sám vystavuje. Veď práve vrcholia temné päťdesiate roky. Tóno je nahnevaný, zasa je tu hrozna, že sa jeho na chvíľu získaný pokoj zrúti, zasa bude perzekvovaný kvôli bratovi. Len matka je šťastná, že má Jana konečne pod svojimi krídlami. Naivne verí, že sa jej ho podarí uchrániť. Tóno vidí v Janovi vlka, čo ho ohrozuje, nalieha naňho, aby zmizol z ich domu, plasticky mu vykresľuje, aké pomery vládnu v republike. Atmosféru strachu ešte znásobí tajuplný telegram s výstrahou. Jánovi sa otvárajú oči, vidí, čo spôsobuje, a tak volí radšej samovraždu.
Prenasledovanie nevinných ľudí v päťdesiatych rokoch spôsobilo nevraživosť a krutosť aj tam, kde odjakživa platili pevné zákony súdržnosti: v rodinách, medzi rodičmi a deťmi a medzi súrodencami. Bukovčanova hra zachytáva vnútorné rozpory ľudí v čase, keď boli rozbité tradičné štruktúry, stratili sa zaužívané rodinné a susedské väzby, kontakty so domácim prostredím. Práve na pozadí týchto stáročných hodnôt sa javia päťdesiate roky ako odľudštené a deformujúce.


Ivan Bukovčan: Slučka pre dvoch alebo Domáca šibenica
(Tragifraška v dvoch častiach) 1970
Osoby: 2 m, 1 ž
Scéna: povala rodinného domu
Odohráva sa za májového odpoludnia v malom kúpeľnom meste začiatkom druhej polovice 20. storočia.

Sprvu sme svedkami skoro absurdnej situácie. Muž v najlepších rokoch sa na uzavretej povale prihovára pavúkom a muchám. Nečudo, veď skoro zošalel z vyše päťročného väzenia, do ktorého sa zo strachu sám schoval.