Krátke oteplenie, uvoľnenie politického diktátu komunistickej strany v šesťdesiatych rokoch prinieslo do divadla a drámy nové oživenie a nadviazanie na najlepšie tradície. Pokus o reformu Česko-Slovenska v roku 1968 však narazil na nepochopenie v dogmatických kruhoch ZSSR a ostatných štátov vtedajšieho komunistického bloku. Vojenská okupácia ukončila započatý rozlet Česko-Slovenska a na 20 rokov zmrazila jeho duchovný a ekonomický rozvoj.
Vráťme sa o niekoľko desaťročí späť. V 40. a 50. rokoch začínajú písať autori, ktorých tvorba vošla už do obdobia monopolu komunistickej strany. Štefan Králik (1909 - 1983) prišiel v čase 2. svetovej vojny s hrami nadväzujúcimi oneskorene na tradíciu kritického realizmu, pričom však uňho badať aj vplyvy symbolizmu. Najlepšie prejavil svoj talent v konverzačných hrách, pre ktoré bezprostredne čerpal z vlastných skúseností lekára. Králik si bol vedomý relativity a konečnosti ľudskej existencie, a tak jeho hry znepokojujú skeptickým pohľadom na človeka. V 50. rokoch sa tento autor pokúsil vyhovieť dobovým zjednodušeným predstavám o socialistickom realizme, a to dosť úspešne, takže sa jeho tvorba stala úplne bezcenná. Po dlhšom odmlčaní v 60. rokoch začal písať hry až v siedmom desaťročí, opäť v čase duchovného útlaku. Ani hrám z tohto obdobia sa nedostáva umeleckých kvalít.
Už od konca 30. rokov je v slovenskej literatúre prítomný Peter Karvaš (1920 - 1999). Popri autorstve divadelných a rozhlasových hier je prozaikom, teoretikom drámy a moderných audiovizuálnych médií. Zameral sa na problematiku vojny a Slovenského národného povstania a na ich odraz v konaní súčasníka, ktorý tým všetkým prešiel. Svoje osobné zážitky rasovo prenasledovaného, bezprostredne ohrozeného smrťou prenáša do literárnych postáv. Ale Karvaš sa uviedol nielen vojnovými tragédiami, ale aj občianskymi veselohrami z prvých rokov ľudovodemokratického štátu, historickými komédiami z Anglicka, pre ktoré je príznačný typický anglický humor, modelovými hrami analyzujúcmi psychológiu postáv v predmetoch spoočenských celkov. Ani on sa nevyhol zjednodušeným pohľadom v hrách z 50. rokov. Karvašovou tvorivou záľubou je vytvárať výnimočné situácie, do ktorých ponorí určitú skupinu osôb, aby sa ako na šachovnici medzi nimi rozohral zápas. Racionálnosť takýchto autorských konštrukcií je založená na onej brechtovskej rozkoši z myslenia. Do slovenskej drámy priniesol technicky prepracované diela, vybrúsenú formu, pregnantne formulované myšlienky. Patrí k najznámejším autorom aj v zahraničí, viaceré jeho hry prešli javiskami Európy. Po vynútenej prestávke od 70.