Námet hry Pravda Svätoplukova (1987) korešponduje s už predtým vydaným rozsiahlym trojdielnym románom Svätopluk (1975). Spomínaná hra je súčasťou pentológie z veľkomoravských dejín (Pomsta Pribinova, Obrana Metodova, Gorazdova smrť, Hviezda Mojmírova).


Milan Ferko: Pravda Svätoplukova
(Historická hra) 1987
Osoby: 26 m, 6 ž, komparz
Scéna: pohanské obetné miesto, paláce veľmožov, zbrojnica, pápežova aula, väzenie
Odohráva sa v 9. storočí n. l. na Veľkej Morave, vo Východofranskej ríši a v Ríme.

Aj napriek tomu, že historické správy sú kusé a archeologické nálezy nedokážu všetko objasniť, usiluje sa autor tejto hry podať dejiny Veľkej Moravy za čias panovania jej najsilnejšieho vládcu Svätopluka, Samozrejme, veľa domýšľa, ale vždy v rámci vierohodnosti vyplývajúcej z najnovších poznatkov vedy. Svätopluk bol rozporuplná postava, pretože na jednej strane dokázal upevniť svoje postavenie a zo svojho sídla v Nitre ovládol rozsiahle územie od Labe po Tisu a od Visly po stredný Dunaj. Jadrom jeho kráľovstva bolo územie dnešného Slovenska. Autor hry však dramatický materiál čerpá nielen z toho, ako si Svätopluk upevňoval svoju moc, ale aj z toho, v akých rozporoch sa zmietal, keď musel pre jej získanie a upevnenie bojovať proti Frankom aj proti svojim domácim odporcom, musel taktizovať a neraz i zradiť. Súperil o vládu so svojím predchodcom a strýkom, zmierlivým a nerozhodným Rastislavom, ktorý pozval na Veľkú Moravu Konštantína a Metoda, aby mu pomohli založiť cirkevnú provinciu nezávislú od Frankov. Rozbrojom a krviprelievaniu sa chcel vyhnúť aj Rastislavov syn Slavomír. Ani jeden z nich nedokázal Svätoplukovi zahatať cestu za panovníckym kreslom. Veď tento bojovný kráľ sa neštítil ničoho, odstránil napríklad zo svojho života neplodnú manželku Strahu, dvorného šaša - igrica, v spojení s kňazom Vichingom sa vyhol nástrahám. Hra sleduje aj osudy misie Konštantína a Metoda, ich cestu k pápežovi do Ríma, kde sa im podarilo presadiť uznanie reči našich predkov - staroslovienčiny -ako bohoslužobnej reči popri hebrejčine, gréčtine a latinčine. Rozsiahly dej Ferkovej hry sprevádza po miestach, kde sa spriadali osudy Veľkej Moravy, domýšľa historicko-politické aj individuálne príčiny Svätoplukovho konania. V reflexívnych monológoch titulná postava prekračuje rámec deja a akoby dnešnými očami sa divákom zdôveruje so svojimi úvahami, pochybnosťami o vlastnom osude.
Historická hra z dejín Veľkej Moravy zobrazuje krutosť i vierolomnosť doby, keď sa naši predkovia bránili franskej i maďarskej rozpínavosti.