Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Sto slovenských divadelných hier (obsahy)
Dátum pridania: | 27.12.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Šimon | ||
Jazyk: | Počet slov: | 37 008 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 139.6 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 232m 40s |
Pomalé čítanie: | 349m 0s |
Bolo to obdobie plné vojen anečakaných zvratov, málo v ňom bolo porozumenia, pokoja a lásky, ako by si to v tejto hre predstavoval Konštantín. Ale je dnešná doba iná? spytuje sa autor, a divák mu musí dať za pravdu, že napriek dlhým stáročiam ani dnešný svet
nie je bez vojen, zrady a nenávisti.
OSVALD ZAHRADNÍK (nar. 1932)
Rozhlasový a divadelný autor, organizátor. Začínal ako režisér v rozhlase, potom prešiel viacerými riadiacimi funkciami. Pre rozhlas napísal hry s rôznorodou tematikou: Sviatosť naivity (1967), Vražda vo Fermiho ústave (1971), Pavučina (1978) a i. Niekoľko scenárov sa uplatnilo aj v televízii. Jadrom jeho tvorby sú divadelné hry. Zobrazuje krehké pradivo vzťahov medzi ľuďmi: Sólo pre bicie (hodiny) (1972), Sonatína pre páva (1978), Prelúdium v mol (1984), Post scriptum (1985), Polostrovy vianočné (1986) a i. Zaujíma ho aj téma vojny a Slovenského národného povstania: Zurabája (1973), Prekroč svoj tieň (1974), Meno pre Michala (1985). Výnimočne siahol do dávnejšej histórie v „galileovskom“ príbehu Omyl chirurga Moresiniho (1981). Svojim divákom predstavuje bezbranné postavy, hrdinov neschopných úspešne sa zaradiť do odcudzeného sveta. Spočiatku boli konflikty v jeho hrách pritlmené, neskôr začínajú byť rozpory medzi postavami výraznejšie.
Osvald Zahradník: Sólo pre bicie (hodiny)
1972
Osoby: 9 m, 2 ž
Scéna: obývacia izba
Odohráva sa v starom obytnom dome.
Starý pán František Ábel, bývalý liftboy, usporadúva vo svojom byte posedenia, na ktorých sa schádzajú jeho známi. Pani Contiová, žijúca spomienkami na svoju slávnu minulosť, keď jej vraj patrila sieť hotelov Continental. Jej syn má údajme byť úspešným chirurgom vo Švajčiarsku. Pani Contiovej posluhuje Chmelík, ktorý nemôže ani v starobe prestať robiť to, čo robil po celý život. Hodinára Reinera, štvrtého z partie, privedie na posedenie uniformovaný inšpektor. Prichytil ho, keď sa driapal na vežu, kde chcel opraviť hodiny zastavené už veľa rokov. Všetci títo starčekovia sa správajú čudácky, žijú chiméram a sebaklamom. Ale vyžaruje z nich aj hrdosť na to, čo v živote dokázali. Hoci to bolo nevýznamné, robili to poctivo a s veľkým zaujatím. Jemné pradivo vzťahov medzi nimi necitlivo narúšajú Ábelov vnuk Pavel a jeho snúbenica Dáša, ktorí by najradšej mali celý byt pre seba. Oslavu narodenín pani Contiovej chce úslužný Chmelík vylepšiť tým, že požiada Pavla, aby jej telefonicky zagratuloval v mene jej syna zo Švajčiarska. Srdce pani Contiovej nevydrží nečakaný telefonát a musia ju previezť do nemocnice.
Zdroje: MISTRÍK, Miloš: Sto slovenských hier. Bratislava : LITA, 1992., MISTRÍK, Miloš a kolektív: Slovenské divadlo v 20. storočí. Bratislava : VEDA, 1999.