Tragickým poznaním tejto hry je, že aj tí, ktorí sami na sebe pocítili, čo znamená trýznenie, sú v momente schopní rovnakej krutosti, ak si to zdôvodnia vlastnou, hoci aj spravodlivou nenávisťou.


Osvald Zahradník: Post scriptum
(Hra v štyroch obrazoch) 1985
Osoby: 8 m, 4 ž
Scéna: ambulancia prvej pomoci, obývacia izba
Odohráva sa v súčasnosti.

Boroša ošetrujú v nemocnici. Zranil sa na schodoch pred treťotriednym hostincom a všetci si myslia, že je opitý. Ako sa v ďalšom deji ukáže, nie je to tak. Boroš je v ťažkej životnej kríze. Nielen preto, že mu pred nedávnom zomrela manželka. Má aj vážne pracovné problémy. Je síce veľmi úspešným vynálezcom, ale nevie sa dostatočne presadiť. Jeho nadriadený Kosec to využije a ponúka mu spojenectvo. Chce si ho kúpiť dobrým postavením a vysokým platom, ak bude ochotný pripísať ho za spoluautora vynálezov. Boroš takýto nečestný obchod rozhorčene odmieta. Uzatvára sa do seba, odpudzuje od seba kolegov, dokonca sa spočiatku nevhodne správa aj k svojmu spolupracovníkovi Hajnému, ktorého pomocou všetky svoje vynálezy pripravil. Určitou oporou by mu mohla byť dcéra Lena, ale tá práve rieši svoje ľúbostné problémy a nemá preňho pochopenie. V takejto situácii sa Boroš obklopí svojráznymi priateľmi. Nie sú to síce ľudia s dobrým spoločenským postavením, ale zato sú nezištní a ochotní pochopiť jeho žiaľ. Hajný napríklad vytesá náhrobný kameň pre jeho psy Filipa, Poštár zasa odnáša jeho listy do krematória, a tam ich spaľovaním posiela za manželkou.
Hlavný hrdina tejto hry je výnimočný talent, na ktorom sa chcú priživiť iní. Jeho morálna a vedecká bezúhonnosť sa nezlomí pred pokusmi kúpiť si ho, skorumpovať ho. Radšej sa sám odsúdi na život v závetrí s rizikom, že bude vyzerať ako čudák. Myšlienkovým rezultátom tejto hry je, že vzopretie sa omylom prináša nepríjemné dôsledky, ale má aj svoj konečný pozitívny zmysel v nájdení stratenej psychickej rovnováhy, v príjemnej duševnej harmónii toho, čo nepodľahol zvodom mamony.


Osvald Zahradník: Polostrovy vianočné
(Hra v troch obrazoch) 1986
Osoby: 6 m, 3 ž
Scéna: obývacia izba v starom byte
Odohráva sa včera, dnes, zajtra.

Už v novembri si skupina priateľov usporiada vianočnú večeru aj s nevyhnutným stromčekom. Konverzácia, ktorá prebieha počas prípravy a v priebehu posedenia odhaľuje charaktery zúčastnených postáv, ich vzájomné vzťahy, manželské a pracovné nedorozumenia. Večierok sa predčasne koná kvôli maliarovi Slavovi, ktorého čaká ťažká operácia. Je preňho príznačné, že sem nepozval ani svoju manželku, ani syna Miša, pretože ho rodinný život nebaví, radšej sa venuje spoločnosti priateľov, v ktorej hľadá únik pred pocitom tvorivej krízy. Pritom syn Mišo by bol na tomto večierku celkom rád, pretože je tu aj Dita, slobodná matka, ku ktorej pociťuje náklonnosť.