Zvláštny vzťah majú Peter a Nora, ktorí sa rozviedli, ale stále sa znova vyhľadávajú. Nemajú spolu deti, ale pri rozdávaní darčekov vysvitne, že prípadné narodenie potomka by radi privítali. Ďalšiu dvojicu tvorí obchodník so starožitnosťami Cyro, ktorý svet meria silou peňazí, a smrteľne chorá vysokoškoláčka Iva, všetkými kvôli svojej nespútanej aktivite prirovnávaná k tajfúnu. Najdisharmonickejšou postavou je programátor Karol. Nepríjemnými poznámkami, niekedy orpvánenými, inokedy provokujúcimi, rušivo zasahuje do tohto stretnutia a napokon ho ostatní spomedzi seba vypudia. Všetko sú to ľudia s dobrým postavením, v najlepších rokoch, dalo by sa očakávať, že sú šťastní a vyrovnaní. Pri pohľade pod povrch sa ukáže, že sú to stroskotanci, neschopní riešiť vlastné krízy. Preto vyhľadávajú jeden druhého, aby v týchto bolestných stretnutiach čerpali novú silu do života.
Osamelosť človeka v kolektíve. Úporné úsilie prekonať vlastnú uzavretosť, tváriť sa na chvíľu, že sa potrebujeme. Pocit moderného človeka, ktorý sa zmieta v úsilí urobiť si život krajší, ale neustále je vystavený okolnostiam, ktoré mu bránia v šťastí. V hra sa takéto stavy na pokraji neurózy dostávajú do nového svetla, keď sa tu zjavuje postava starčeka Ľubicu, ako aj folkloristické betlehemské výstupy. Tu odrazu na bežné problémy dýchne duch čohosi všeplatnejšieho, harmonizujúceho a prinášajúceho duševnú vyrovnanosť a pokoru.


JÁN SOLOVIČ (nar. 1934)

Rozhlasový, televízny a divadelný autor, organizátor. Do roku 1990 pracoval v riadiacich funkciách. Jeho tvorba má prevažne publicistické črty, reaguje priamo či nepriamo na aktuálne problémy našej spoločnosti optikou straníckeho funkcionára. Je typom angažovaného spisovateľa, ktorý nevedie výraznú deliacu čiaru medzi vlastnou umeleckou a politickou činnosťou. V prvom období sa venoval radšej komédiografii: Posledná hrmavica (1955), Nepokojná mladosť (1957), U nás taký obyčaj (1960), Strašne ošemetná situácia (1968), Žobrácke dobrodružstvo (1970), Veža nádeje (1972), v tomto pokračuje až dodnes: Pozor na anjelov (1978), Peter a Pavol (1985). S narastajúcim záujmom o denné premeny v krajine píše hry, ktoré na ne nadväzujú, zjednodušene hľadajú ich zmysel: Polnoc bude o päť minút (1958). Meridián (1974), Strieborný jaguár (1975), Zlatý dážď (1976), Právo na omyl (1981), Príliš odvážny projekt (1987). Niekedy sa vracia do histórie, napr. Zvon bez veže (1983). Spomedzi rozhlasových hier spomeňme: Toruňský génius (1953), Ruky pre Luciu (1962), Rekomando (1968).