Prehnaná túžba po peniazoch dostáva dvojicu holičov do komických situácií na hrane noža, tesne nad priepasťou, kam aj napokon spadnú. Z triumfujúcich budúcich boháčov sa stávajú prenasledovaní úbožiaci, neschopní zastaviť oslavy, vyprázdňujúce im vracká. Mamonárstvo je potrestané vlastnou logikou, pažravosť požiera pažravcov.


Ján Solovič: Veža nádeje alebo Legenda o narodených a nenarodených deťoch
(Veselohra v dvoch častiach) 1972
Osoby: 6 m, 6 ž
Scéna: vyhliadková terasa horskej rozhľadne
Odohráva sa dnes.

Podnik, ktorého väčšinu pracovníkov tvoria ženy, má slávnostné zhromaždenie v horskej chate. Súčasťou tejto chaty je aj rozhľadňa, ktorá má vraj, podľa rozprávania turistického sprievodcu Františka Ferička, magickú moc: splní všetky túžby, ktoré si zaželajú jej návštevníci. Preto ju volajú vežou nádeje, hlavne pre tie ženy, čo sa chcú vydať a mať deti. Preto nečudo, že kým v chate večer prebieha zábava, stane sa veža vyhľadávaným miestom. Túžba po láske, po narodení potomkov pomúti hlavy natoľko, že riaditeľ podniku Martin Klas musí vynaložiť veľa úsilia, aby sa zachovala dôstojnosť slávnostného zhromaždenia. Veď dokonca aj jeho manželka Betka príde na veži na nápad adoptovať si dieťa, keď už dosiaľ sama nepočala. Klasov šofér, jeden z mála mužov v podniku, sa tu stretne so svojou snúbenicou Kvetkou, s ktorou čaká dieťa. Hoci ho ženy obletujú, teší sa na potomka a veľmi ho zarmúti, keď sa dozvie, že Kvetka dieťa nechce. Sériu komických situácií prináša príchod dvoch vojakov, ktorí majú opraviť elektrické svetlo na veži. Po noci plnej nenaplnených túžob prichádza nový deň. Kvetka dostane dôkaz, že nie je tehotná a rýchlo sa z chaty aj od svojho mládenca vzďaľuje. Jej odchodom sa končí jedno nie celkom vydarené slávnostné zhromaždenie ženského podniku.
Veselohra reaguje na problémy veľkých ženských kolektívov. Síce humorne, ale s veľkou naliehavosťou sa poukazuje na to, že citová nenaplnenosť nepriaznivo vplýva na vzťahy v podniku. Plané reči o výdobytkoch sociálnej politiky sa konfrontujú s druhou stranou mince. Šťastie a spokojnosť žien sú v prvom rade závislé od toho, ako sa im podarí uskutočniť svoje nežné poslanie mileniek a matiek, a nie od toho, či svojou prácou realizujú neosobné výrobné plány podniku.


Ján Solovič: Meridián
1974
Osoby: 4 m, 2 ž
Scéna: obývacia izba
Odohráva sa dnes.

Železničiar Tomáš Benedik vybojoval v živote už veľa zápasov. Bol účastníkom Slovenského národného povstania v roku 1944, potom v duchu svojho komunistického presvedčenia pomáhal budovať novú spoločnosť.