Betka napíše sťažnosť na ministerstvo, a tak sa do prípadu zamiešajú aj vyššie miesta, reprezentované Adamom Vilkovičom, vedúcim odboru kultúry na Okresnom národnon výbore. Ten sa dá presvedčiť argumentami Betky, a nielen to - začne obdivovať jej mladistvý elán, krásu a prejaví jej svoje nežné city. Lenže situácia sa ďalej komplikuje. Príde rozhodnutie, že kaštieľ treba asanovať, aby sa na jeho mieste mohla vybudovať diaľnica. Betka, Mezofanti, Vilkovič, aj Štefan Bohdan, pracovník z organizácie na ochranu pamiatok začínajú boj o jeho existenciu. Nie všetci v meste sa k nim pridávajú. Riaditeľ Ľudovej školy umenia František Oštara, ktorý sa nedokáže vymaniť zo závislosti na alkohole, nezmobilizuje sa spolu s ostatnými. Jeho žena Jozefína otvorene sleduje súkromné záujmy a prípadnú asanáciu kaštieľa by privítala. Mezofantiho manželka Zitka sťažuje postavenie svojho druha duševnou vyšinutosťou, do ktorej ju priviedol žiaľ nad emigráciou dcéry do zahraničia. V kaštieli sa objaví inžinier Maroš Novák, ktorý má meraním vytýčiť trasu diaľnice. Spolu s ním príde aj figurantka, mladá a nevychovaná Ruženka. V celom zápase o kaštieľ a v početných improvizáciách sa najlepšie zorientuje Betka. Spolu s Novákom navrhnú okľuku diaľnice okolo kaštieľa a nájdu aj cestu, ktorá spája ich srdcia.
Veselo s využitím situačnej komiky sa v hre hovorí o vážnej téme záchrany kultúrnych pamiatok. Vzťah k nim, ktorý vychádza z úzko jednostranných, či dokonca súkromných zámerov môže znamenať nenahraditeľné škody. Autor napriek celej zložitosti vidí problematiku dosť jednoducho. S optimizmom je presvedčený, že aj ťažký problém možno uspokojivo rozlúsknuť, ak sa nájdu ľudia triezvo rozmýšľajúci, prístupní na kompromisy. Kultúrne pamiatky, svedkovia našej minulosti, sú hodné osobného zaangažovania, nadmerného vypätia smerujúceho k ich záchrane.


Ján Solovič: Zvon bez veže
(Rozprávanie Karola Ondreja Bela o dvanástich rokoch života jeho otca Mateja Bela v dvanástich obrazoch s prológom a epilógom)
1983
Osoby: 17 m, 3 ž, sluhovia mnísi
Scéna: náznaková
Odohráva sa v rokoch 1729-1740.

Matej Bel (1684-1749) bol významným slovenským vedcom, polyhistorom, členov viacerých učených spoločností ( v Londýne, Berlíne a i. ). Hra čerpá z rozhodujúcej etapy Belovho života, videnej kritickými očami jeho syna, Karola Ondreja. Matej Bel žije v horúčkovitej aktivite. Je obklopený významnými vedeckými osobnosťami svojej doby. Do jeho domu prichádzajú lekár a fyzik Johan Andrej Segner, kartograf Samuel Mikovíni a ďalší nadšení spolupracovníci. Mnohí z nich sa podieľajú na príprave Belovho monumentálneho diela Notitia Hungariae novae historico-geographica.