Toto dielo nikdy celé nevyšlo. Tá časť, ktorú sa podarilo vytlačiť, zhŕňa historické, geografické, politické, kultúrne a iné poznatky o severnej časti vtedajšieho Uhorska, teda o Slovensku. Lenže syn Karol Ondrej Bel je svedkom nielen tejto slávnej stránky otcovho života, ktorá vyvrchoľuje audienciou u cisára Karola VI., ale aj jej odvrátenej strany. Mateja Bela, citlivého a múdreho človeka nahlodávajú výčitky svedomia za to, ako sa zachoval k svojmu bývalému nadriadenému a zároveň odporcovi jeho vyznania Danielovi Krmanovi, ktorý mu kedysi zakázal, ako ortodoxný vyznavač Luthera, hlásať myšlienky pietizmu. Keď Krmana neskôr uvrhli do doživotného žalára na bratislavskom hrade, nenašeil Bel, vtedy už významná osobnosť, v sebe dosť síl, aby sa zaňho prihovoril počas návštevy u cisára, grófa Jána Pálffyho či ostrihomského arcibiskupa Imricha Eszterházyho. Syn Karol Ondrej mu to nemôže odpustiť. Jeho obdiv k otcovi ako veľkému vedcovi sa spája s nenávisťou k zbabelcovi.
Osud výnimočných osobností akosi pričasto nebýva taký oslňujúci, ako by sa zdalo na základe toho, čo vykonali. Veľké činy bývajú vykúpené veľkými ústupkami a vnútornými konfliktami. Úvahou o tom je aj hra Zvon bez veže. Názov symbolicky vyjadruje ďaleko zvučiace meno Mateja Bela, i to, že spoločenské a politické pomery starej habsburgovskej monarchie nenašli pre takúto významnú osobnosť vyhovujúce postavenie, teda „vežu“, z ktorej by mohol jeho hlas naplno zaznieť. Ostal bez väčšieho vplyvu, odkázaný na seba a pomoc priatešov. Vedeckú pravdu, ku ktorej tvrdou prácou prispel, zneuctila lož, ktorej nemohol neslúžiť. Etiku vedy pokorila neetickosť pomerov, v ktorých žil.


Ján Solovič: Peter a Pavel
(Veselohra v dvanástich obrazoch) 1985
Osoby: 10 m, 7 ž, hajdúsi
Scéna: klietka hanby na trhu, hostinec, ubytovňa, lodenica, kláštorná záhrada, lekáreň
Odohráva sa v starej Bratislave v dňoch 18. - 20. júla 1698.

Podľa nepotvrdenej správy navštívil v lete roku 1698 Bratislavu ruský cár Peter I. V tom čase bol práve na dlhodobej ceste po Európe. Autor hry podáva vlastnú predstavu jeho pobytu v Bratislave. Ruský cár prišiel nepoznaný v sprievode vysokých hodnostárov armády admirála Franza a generála Fedora. Ivh nrzábavná spoločnosti ho zunovala, a preto ich nechal popíjať chýrne bratislavské víno a on sám sa vybral do ulíc. Na Rybnom trhu uvidel v klietke hanby zavretého lodiarskeho tovariša Pavla. Tento nezávislý mladý človek, výborný remeselník a talentovaný konštruktér lodí mu učaruje.