Aj v divadle sa uvoľňuje prúd jeho fantázie, píše hry neviazané konvenciami vo forme ani v obsahu, plní nápadov, nečakaných zvratov, prekvapení v jazyku, v modelovaní postáv, v deji: Metafora (1977), Teta na zjedenie (1978), Jánošík podľa Vivaldiho (1979), Umenie neodísť (1988), Skúška (1988). Známe sú jeho seriály pre deti v rozhlase a v televízii, pôsobí aj ako prekladateľ poézie.


Ľubomír Feldek: Metafora
1977
Osoby: 7 m, 2 ž
Scéna: bar vo varieté, suterén zatopený vodou
Odohráva sa v novozaloženom varieté Orfeus, ktorého suterén je ešte pod vodou.

Kvôli všeličomu môže človek stratiť hlavu. Postava autora, vystupujúca v tejto hre, ju stratila kvôli Brigite Bujakovej, barovej speváčke a tanečnici. A tak dejom putuje Autorova hlava oddelene od tela. Inak v reči bežná metafora sa po takomto zhmotnení stáva námetom satirickej frašky. Dej hry sa vystavaný voľne ako rad skečov, popretkávaný pesničkami, veršované pasáže sa striedajú s neveršovanými dialógmi. Autorova hlava za pomoci barmana Ivana Trulíka vytrvalo hľadá svoje telo. To však, pretože je bez hlavy, sa správa veľmi nezodpovedne, čiže telesne. Sú z toho zamotané stretnutia a komické nedorozumenia. Podvodník Jozef Mártonfy predá telo Autora riaditeľovi varieté Orfeus Alfrédovi Vyletelovi. Do prípadu sa zamiešajú dvaja detektívi, ale na nešťastie aj Ema Vyletelová, riaditeľova manželka. Zdá sa, že telo sa nakoniec uspokojí s tým, že mu ktosi pridá namiesto hlavy Beethovenovu bustu, čo mu zaručí úspechy u žien. Ale záver prináša definitívny zvrat. Telo oklamané ženami si nasadí vlastnú hlavu. Všetci spievajú chválu na básnickú odvahu vymyslieť vždy niečo nové, čo ľudí zabaví.
Kriticko-satirický tón tejto vtipnej hry so slovami, metaforami a situáciami, ktoré by sme inak považovali za banálne, má provokovať všetkých, aby sa nezmierili s bezmyšlienkovou nudou. Racionálne tu voľne prechádza do iracionálneho a absurdného, hmotné do nehmotného a naopak, ale pritom má autor na mysli vždy celkom konkrétne ľudské nedostatky: ľahostajnosť k iným, chorobnú túžbu po peniazoch, prelietavosť v ľúbostných vzťahoch.


Ľubomír Feldek: Jánošík podľa Vivaldiho
1979
Osoby: 11 m, 3 ž, 1 d, ľud
Scéna: cisárova pracovňa, väzenie, hora, dedinský dom, hostinec, stoličný dom, popravisko
Odohráva sa na rôznych miestach Rakúsko-Uhorskej monarchie. Prostredia sa niekedy prelínajú.

Osudy zbojníka Juraja Jánošíka, ktorého národná ttradícia zobrazila v početných umeleckých dielach slovesných, hudobných i výtvarných, stávajú sa v novších časoch predmetom parodizujúcich a demýtizujúcich spracovaní. Vlastnú verziu života a smrti tohto legendárneho slovenského zbojníka vytvoril Ľubomír Feldek. Neuberá Jánošíkovi na veľkosti, mladej sile a bystrosti.