Zúfalé úsilie riaditeľovho námestníka Jančeka zachrániť výrobu stoličky Terno hromadením ďalších absurdných zlepšovákov sa končí neúspešne. Veritasa ešte síce stihne vyhodiť Jančekom ovplyvnený Dobrý, ale onedlho po ňom je odvolaný aj sám riaditeľ. Z továrne odchádza aj Mladá, stáva sa manželkou Poláka. Riaditeľ Dobrý ani Janček sa však v živote nestratia - Dobrý sa stáva ministrom a Janček absolvuje akúsi „špeciálnu školu“.
Spoločenské neduhy krachujúcej socialistickej spoločnosti sa vo Feldekovej hre zosmiešňujú na zmenšenom modele akejsi zastrčenej nábytkárskej továrne. Situačná komikahry, bláznivé premeny a humorné zvraty sa snúbia so satirou odhaľujúcou nefungujúce a nepochopiteľné mechanizmy riadiace priemysel. Postavy hry reprezentujú jednotlivé podoby skorumpovanej moci, vysokopostavenej neschopnosti, ale niektoré z postáv stelesňujú aj úsilie jednotlivcov prekonať marazmus doby a s občianskou statočnosťou a za cenu osobného rizika vysloviť pravdu o nedostatkoch. Hra, ktorá vznikla na základe impulzov daných už vo Feldekovom románe Van Stiphout, je jedným z príkladov toho, ako sa v posledných rokoch začali formovať a presadzovať v divadle niektoré závažné príznaky nespokojnosti s tým, kam sa dostala naša spoločnosť v minulom období.


Ľubomír Feldek: Skúška
(Hra v dvoch častiach na moliérovskú tému) 1988
Osoby: 5 m, 3 ž
Scéba: foyer divadla
Odohráva sa v súčasnosti.

Moliérova hra Mizantrop inšpirovala Ľubomíra Feldeka k napísaniu jej aktualizovanej verzie. Pri transpozícii starého príbehu do nových šiat zachoval postavy a ich základné typové vlastnosti, prevzal pôdorys deja, vzťahov a niektorých situácií. Mizantrop, aj v tejto hre má meno Alcest, je dramatickým autorom známym svojimi nonkonformnými názormi. Nie je obľúbený u riadiacich orgánov, ale predsa ho rešpektujú, asi hlavne pre jeho nesporný talent. Práve sa pripravuje uvedenie jeho novej hry. Alcest sediaci v bufete foyeru divadla, kde prebiehajú skúšky jeho hry, prežíva trojaké muky - z toho ako dopadne premiéra, zo žiarlivej lásky k hlavnej predstaviteľke jeho hry Celimene a z hnusu nad pomermi, v ktorých žije. Jediným človekom, s ktorým si ako-tak rozumie, je Filint, bufetár, u ktorého Alcest vysedáva. Na skúšku novej hry sa príde pozrieť aj výtvarník Oront, ktorý je popri svojej výtvarníckej profesii aj funkcionárom všelijakých organizácií a výborov. Oront je autorom gýčovitého, prehnane optimistického obrazu na stene foyeru. Alcest, presne ako u Moliéra, mu povie svoj názor o jeho diele. Do foyeru vstupuje dvojica-literárny autor z nemenovanej spriatelenej krajiny Akast, spolu s tlmočníkom Klitanderom.