Milan Lasica je aj autorom ďalších humoristických podujatí, scenárov, textov, piesní, básní atď.


Milan Lasica - Július Satinský: Deň radosti
(Hra v dvoch častiach) 1986
Osoby: 3 m
Scéna: náznaková s klavírom
Odohráva sa na scéne Štúdia S.

Dvojica komikov Lasica a Satinský, ktorí sú už viac rokov na špičke slovenského satirického divadla a intelektuálneho kabaretu, pripravila v spolupráci s hudobníkom Jaroslavom Filipom program Deň radosti. Aj keď text vznikol len pre nich a zohľadňuje základné charakteristiky ich humoru a ich herecké typy, dá sa predpokladať, že sa môže uviesť aj inde. V hre sú len tri postavy: Optimista, Pesimista a Klavirista. Dej je jednoduchý. Pesimista predostrie Optimistovi svoj plán na Deň radosti. Má to byť podujatie, pri ktorom sa zhromaždia ľudia, aby sa zúčastnili banálnych spoločenských súťaží a púťových atrakcií. Má to v nich upevniť radostný životný pocit. Optimista verí, že takýto deň radosti na nepodarí uskutočniť. Klavirista, človek veľkých ambícií a malých výsledkov zachováva v tomto spore apatiu, skôr ho zaujíma honorár a kšefty, ktoré by ešte mohol získať. Deň radosti sa predsa len uskutoční. Pesimista očakáva príchod davov ľudí. Nikto, okrem Optimistu a Klaviristu sa však nezjaví, nikto nemá záujem o bezduchú zábavu. Pesimista sa chce obesiť. Vtom si uvedomí, že ľudia predsa prišli - sú to diváci v hľadisku.
Hra je paródiou na podobné úsilie ohlupovať ľudí veľkolepými podujatiami, ktoré v skutočnosti nemajú žiadny zmysel. Podstata sa vypovie v iskrivých dialógoch, v kupletoch, v improvizáciách, ktorým dávajú osobné čaro zúčastnení komici.


KAROL HORÁK (nar. 1943)

Spisovateľ, vysokoškolský pedagóg, dramaturg. Dlhé roky viedol vysokoškolský experimentálny divadelný súbor v Prešove. Píše prózu, novely Cukor (1977), Súpis dravcov (1979) a dramatické žánre pre rozhlas, televíziu aj divadlo. Tu sa hrali jeho hry Medzivojnový muž (1984), Evanjelium podľa Jonáša (Záborského) (1987) a Cesta (1988). Svoje témy zvykne variovať a vracať sa k nim v iných obmenách. Robil aj aktualizačné úpravy hier Jonáša Záborského.


Karol Horák: Medzivojnový muž
1984
Osoby: 12 m, 4 ž
Scéna: náznaková
Odohráva sa asi v 30. rokoch.

Všetko prebieha akoby vo sne a retrospektíve. Juraj Hlada je v sanatóriu, kde si lieči hluché uši. Celou hrou ho sprevádza jeho alter ego - postava Ucho. V krátkych výstupoch sa dozvedáme, že kedysi bol dedinským učiteľom, knihomoľom. Žil v chudobe so svojou matkou. Richtár mu nechcel dať za ženu svoju dcéru Júliu. Potom ho zobrali proti jeho vôli za vojaka. Vojenčina bola preňho utrpením, nemohol sa venovať svojím knihám a stratil aj vytúžené miesto učiteľa v rodnej dedine. Vojenská mašinéria si ho však postupne získala. Stal sa najlepším vojakom, vymyslel novú ničivú látku. Armáda, v ktorej slúžil, mala symbolického nepriateľa - trávu. Na cvičeniach sa skúšali najrôznejšie spôsoby jej ničenia.