Ale tráva nestačila, nepriateľom sa stali i stromy a zme, pretože z nej všetko vyrastá. Juraj Hlada zradil svojich spolubojovníkov Repáňa a Faba. Veľmi si ho obľúbil Major, ktorý v ňom videl pokračovateľa vo svojom ničivom diele. Juraj Hlada sa stal veliteľom a za priestor cvičenia armády vybral svoj rodný kraj. Ten spustošil, spôsobil dokonca smrť vlastnej matky. Retrospektíva sa v závere hry vracia do prítomného času. Juraj Hlada, ktorý začína počuť, dostane v sanatóriu návštevu. Repáň mu zvestuje, aké nešťastie spôsobila armáda v jeho kraji. Hladovi sa otvoria oči a hlboko zasiahnutý poznaním toho, čo vykonal v záchvate vojenského šialenstva si prepichne uši ihlicami.
Pacifistická hra nedefinuje presne o akú armádu ide, aj časové určenie deja je len približné. Symbolický rozmer dostáva táto hra tým, že za nepriateľov vyhlasuje armáda prírodu, zem. Militarizmus sa takto ukazuje nie ako zlo historicky či sociálne určené a obmedzené - je to zlo všeobecné.


Karol Horák: Cesta
1988
Osoby: 8 m, 10 ž
Scéna: náznaková
Odohráva sa na sklonku 1. svetovej vojny.

Katarína Pohlodková, tak ako väčšina žien v dedine, trpí biedou. Nemá dať čo jesť svojim siedmim deťom. Ráno prichádza k obchodu Lendackého, aby s ostatnými ženami dúfala, že sa obchodník zľutuje a niečo im dá na úver. Lendacký z roztopašnosti blahosklonne ponúkne Pohlodkovej stávku. Ak vynesie bez zastavenia na vrch, do dediny vrece, o ktoré požiadala, dostane ho zadarmo. Ťažko skúšaná žena na túto stávku pristane, veď chce, aby sa jej deti konečne nasýtili z múky vo vreci. Dlhú, namáhavú cestu na vrchol sleduje Lendacký ďalekohľadom. Okrem toho poverí hrbáčika Rajcupa, aby išiel s ňou a dozeral, či žena nešvindľuje. Katarína Pohlodková pri tejto ceste akoby znova prežívala svoj život. V spomienkových výstupoch sa vracia k svadbe a svojmu manželovi, ktorý je teraz na vojne. Rajcup využíva ženinu bezmocnosť a usiluje sa jej zmocniť. Cestu jej skrížia Žandár aj Kňaz s ďalší, ktorí jej ešte sťažujú namáhavý výstup. Rajcup, ktorý po nej vždy túžil, nakoniec sľúbil, že jej potajomky pomôže, ak sa mu oddá - ale už nie ona sama, ale jej dcéra. Zúfalá Katarína prisľúbi. Keď konečne dosiahne na smrť unavená svoj cieľ, zistí, že vo vreci nebola múka, ale piesok. Celá dedina rozhorčene odsudzuje obchodníka Lendackého, a ten, aby sa očistil, sľúbi, že Pohlodková môže svoj pokus opakovať, tentoraz už s naozajstnou múkou. Všetko sa začína odznova.
Neznesiteľné hospodárske pomery vedú ľudí k zvlčilosti. Majetnejší sa správajú ako páni nad životom a smrťou.