Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Sto slovenských divadelných hier (obsahy)
Dátum pridania: | 27.12.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Šimon | ||
Jazyk: | Počet slov: | 37 008 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 139.6 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 232m 40s |
Pomalé čítanie: | 349m 0s |
Chudoba stráca svoju ľudskú dôstojnosť. Postava Kataríny Pohlodkovej je koncipovaná tak, aby symbolizovala večný ženský údel pri zachovaní rodu, sizyfovský osud človeka, ktorý krvavým potom, v tvrdej sebazničujúcej trýzni si vydobýja svoj kúsok miesta na slnku.
STANISLAV ŠTEPKA (nar. 1944)
Spisovateľ, divadelník. Je od 60. rokov vedúcou osobnosťou Radošinského naivného divadla. Ide o svojrázny súbor syntetizujúci tradíciu ľudovej komiky s mestským intelektuálnym humorom. Pre toto divadlo napísal Štepka rad hier, z ktorých najvýznamnejšie sú Pitva (1966), Jááánošííík (1970), Človečina (1971), Alžbeta Hrozná (1975), Slovenské tango (1979), Kúpeľná sazóna (1980), Svadba (1982), Čierna ovca (1983), Pavilón B (1984). Okrem toho píše hry aj pre iné súbory: Ako som vstúpil do seba (1981), Ako sme sa hľadali (1983), Ako bolo (1984) a i. Stanislav Štepka je okrem toho autorom rozhlasových zábavných relácií, najmä obľúbených Variácií. Pre rozhlas a televíziu píše scenáre na kabaretné pásma: S mikrofónom do Kopanej, Aj tí naši píjavali, Trpaslíci s rodokmeňom, Teória zábavy pre pokročilých a i.
Stanislav Štepka: Jááánošííík
(Správa o hrdinovi alebo hra na hrdinu) 1970
Osoby: 8 m, 5 ž
Scéna: náznaková
Odohráva sa v časoch Jánošíka i dnes.
Legendárnej postave slovenskej histórie sa v tejto hre dostalo parodického spracovania. V jednotlivých výstupoch, skečoch a pesničkách sa komentuje život Jánošíka od narodenia až po jeho odchod do hôr za zbojníka. Od začiatku všetci akosi automaticky predpokladajú, že keď vyrastie, pomstí krivdy napáchané pánmi a drábmi na ľude. Jeho rodičia, sestra Helena, snúbenica Anička, aj Dráb prezrádzajú osobné záujmy, drobný egoizmus, ktorým sledujú vlastné uspokojenie v oblasti majetkovej, pracovnej i sexuálnej. Jánošíka priam prinútia, aby sa dal na zboj a splnil im tak ich túžby. Veď v horách sú už skoro všetci súci chlapi a prinášajú odtiaľ svojim príbuzným také pekné veci! Táto satira má aj svoju záverečnú pointu: v poslednom výstupe sa dozvedáme, že hru o Jánošíkovi predviedli chovanci psychiatrickej liečebne.
Hra vznikla v špecifickom autorskom type divadla - kabaretu pre súbor vedený spisovateľom a hercom Stanislavom Štepkom. Dialógy sú plné slovných hračiek, gagov, britkých postrehov, otvorené sú pre ďalšiu improvizáciu na scéne.
Zdroje: MISTRÍK, Miloš: Sto slovenských hier. Bratislava : LITA, 1992., MISTRÍK, Miloš a kolektív: Slovenské divadlo v 20. storočí. Bratislava : VEDA, 1999.