Inventúra vo vnútro obyčajného priemerného človeka sa stáva hodinkou pravdy. Prehŕ%nať sa v sebe znamená dotknúť sa svojich slabých aj silných miest, vyjaviť svoje bolesti i skryté túžby a sny.


Stanislav Štepka: Svadba
(Smutná komédia, Správa o III. cenovej skupine) 1982
Osoby: 6 m, 3 ž
Scéna: reštaurácia III. cenovej skupiny
Odohráva sa v súčasnosti.

Chystá sa svadba. Čašník s nejakými chlapmi vyzdobuje ošarpanú reštauráciu. Prichádza hudobná kapela - Hricišák, Tóth, Anička a Marika. Je to tiež taká kapela ako reštaurácia - treťotriedna. Čo to bude za svadba? Nuž neveľká - Nevesta, Ženích a svedok Sýkora, inak nik. Vysvitnú čudné súvislosti. Svedok Sýkora, ktorý je Nevestin nadriadený, zosnoval túto svadbu, pravdepodobne našiel aj ženích, aby sa zakrylo, že udržiava s ňou aj iné, ako pracovné styky, z čoho vzišlo jej tehotenstvo. Marika zasa mala pomer s Hricišákom a tiež čaká dieťa. Smutno-smiešny je osud vlastne všetkých zúčastnených. Tóth sa chce správať ako skutočný profesionál, hoci má z profesionalizmu len to, že hrá za peniaze. Anička túži po vyššom hudobnom vzdelaní, chcela by hrať v ušľachtilejších súboroch, než v akom hrá teraz. A Ženích je mlčanlivý, nič nechápajúci chmuľo. A predsa sa za ten večer usmeje na niektorých šťastie. Nevesta spozná počas svadobnej noci Ženíchove kvality, Čašník sa zblíži s Aničkou, Marika to znova skúsi s Hricišákom. Je to však všetko len prchavý, dočasný náznak šťastia. Celkom na konci hry sa všetko začne znova rozplývať.
Priemerné osoby žijú svoj triviálny, ničím nevynikajúci život. Je viac smutný ako veselý, ich cesta týmto svetom je kľukatá a bezvýznamná. A predsa sa hra na to dokáže dívať s úsmevom, s humorom vychutnávajúcim trápne situácie, nachádzajúcom komické efekty v pocitoch neuspokojenia a nenaplnenia túžob. Hra Stanislava Štepku vychádza z poetiky súboru Radošinského naivného divadla, pre ktorý vznikla. vyznačuje sa humorom, spájajúcim intelektuálnu satiru s melodramatickosťou.

Stanislav Štepka: Ako sme sa hľadali
(Správa z hlavnej cesty) 1983
Osoby: 24 m, 3 ž, 1 d
Scéna: náznaková, maľované dekorácie
Odohráva sa v priebehu vyše 300 rokov počnúc rokom 1584.

Z dediny Radošina sa vyberie do neďalekej Trnavy Rudo Vlasák. Spoluobčania ho vyslali, aby odtiaľ doviedol naspäť ujdenú ženu jedného z dedinčanov. Tak sa začína odysea prostého človeka po území a dejinách Slovenska. Trnavu síce nevie nájsť, ale prejde viaceré iné slovenské mestá a dostane sa až do Viedne.