Hrozia mu Turci aj habsburgovskí vojaci, stretne sa s Napoleonom aj s veľkými osobnosťami slovenského národného obrodenia - Bernolákom a Štúrom. Do cesty mu prídu vedci a umelci buď slovenského pôvodu -Martin Rakovský, Ján Jesenius, Maximilián Petzval, Pavol Országh Hviezdoslav, alebo takí, čo mali k Slovensku blízky vzťah, ako Wolfgang Amadeus Mozart, Mikoláš Aleš, Karol Plicka. Vlasákovo putovanie je vlastne prehľadnými smutno-smiešnymi dejinami slovenského národa, na osude ktorého sa odrazili dejiny celej strednej Európy.
Láskavý humor aj krutá irónia, odmýtizovanie veľkých osobností, pohľad na dejinné udalosti očami malého človeka, to všetko má spoločný cieľ - odidealizovať historické udalosti. Slovensko a stredná Európa sa interpretujú skúsenosťou triezveho, skôr skeptického, ako nadšeného posudzovateľa.


Stanislav Štepka: Čierna ovca
(Správa o dni peknom a škaredom v malej zborovni) 1983
Osoby: 6 m, 3 ž
Scéna: zborovňa
Odohráva sa v malej dedinskej základnej škole.

Je Deň učiteľov. Celý pedagogický zbor sa zíde na oslavu pripravenú vlastnými silami. Zábavu narušá anonymný list, v ktorom sa píše, že riaditeľ školy Zoltán Lovásko je pokrytec a sukničkár. Je to pravda, ale to neznamená, že sa nezačne vyšetrovanie. Riaditeľ so Školníkom si postupne predvolávajú učiteľky a učiteľov. Hľadajú medzi nimi čiernu ovcu, ktorá si to dovolila napísať. Vinníka vidia raz v tom, raz v onom - v starom dejepisárovi Feketem, v primitívnom ttelocvikárovi Milanovi, v starej dievke, slovenčinárke Jane, v príťažlivej učiteľke výtvarnej výchovy Oľge, aj v mladučkej pionierskej vedúcej Darine. Ich podozreniu neujde ani servilný zástupca riaditeľa František Špánik. Nakoniec príde rozuzlenie. Horlivý vyšetrovateľ a udavač v jednej osobe -Školník - zistí, že anonymný list písala riaditeľova dcéra. Zábava pri príležitosti Dňa učiteľov môže v zborovni pokračovať, ale riaditeľ Lovásko pravdu o výsledku vyšetrovania všetkým neprezradí. Zato dvíha hrozivo prst a svojím podriadeným naoko veľkodušne odpúšťa.
Zvyčajného Štepkovho humoru je tu menej. Hra Čierna ovca hovorí o nezdravých pomeroch v školskom systéme, o podlízavosti a konformizme podriadených, ale hlavne o uzurpovaní moci, o nadutosti a despotizme tých, ktorí vládnu. Takýto systém umožňuje kariéru tým, čo poslušne vykonávajú príkazy a potláča tých, čo chcú ostať pri zdravom rozume, nezávislosti v názoroch a činoch. Autorovo zosmiešňovanie nie je bezstarostné, je groteskné, odhaľuje rozmery ľudskej hlúposti.