Všeobecnejšie vzaté, nejde len o oblasť školstva, ale aj iné sféry spoločenského života.


Stanislav Štepka: Pavilón B
(Psychofraška, Správa z pekla, správa z raja) 1984
Osoby: 6m, 5 ž
Scéna: kultúrna miestnosť
Odohráva sa psychiatrickej liečebni.

Pacienti z pavilónu B nacvičili kultúrny program. Je to vlastne akási psychodráma, pretože vo výstupoch predvádza každý z nich svoj vlastný životný príbeh, svoju traumu, ktorá ho priviedla až do liečebne. Pacienti sú hrdí na toto svoje dielo. Pani Marta, bývalá kuchárka, sa dokonca ani neteší, že už pôjde domov k svojmu synovi Marcelovi, pretože teraz sa cíti konečne šťastnou. Program predvedú Primárke, ktorá sa chystá na veľkú vedeckú kariéru, a ošetrovateľovi Milanovi, ktorý Primárku bezvýhradne obdivuje. Lenže vedeniu ústavu čosi v programe nevyhovuje - je príliš pesimistický. A taký by nemohla snímať televízia, ktorá má prísť do ústavu. Primárka vyzýva pacientov, aby pridali do svojich výstupov viac radosti, pestrejších farieb. A tak sa program nacvičuje znova. Tentokrát pacienti prekrúcajú pravdu, vyjadrujú svoje šťastie a spokojnosť, komicky komolia všetko tak, aby bola Primárka spokojná. Po skončení očakávajú potlesk a poďakovanie, lenže sa ho zasa nedočkajú. Primárka stupňuje nároky. Svoju zábavu by vraj mali usmerniť na niečo závažnejšie. Napríklad by mali prijať záväzok, že liečebňu prevezmú do vlastnej opatery, aby sa tak mohol znížiť počet personálu.
Psychodráma v prvej časti hry, v ktorej sa postavy úprimne aj komicky vyznávajú zo svojich duševných rán, sa mení v druhej časti na frašku. Pripomína to nič nehovoriace agitky nezodpovedajúce skutočnosti, ktorých výsledny efekt je presne opačný ako sa predpokladalo: namiesto uvoľnenia a bezstarostnosti prinášajú pocit stiesnenosti, namiesto prikrášlenia odhaľujú úbohosť doby a tých, čo ich inšpirujú.


MIKULÁŠ KOČAN (nar. 1946)

Spisovateľ, televízny dramaturg. Dozrieval ako autor zbierok poézie. Pre rozhlas a televíziu pripravil hry pre deti a mládež: Hrúbky (1965), Niet tu miesta pre holuby (1966), Bračekovci (1972), Súčet (1974), Lakmus (1976), Cena priateľstva (1979). V divadle začínal komédiami Kastelán (1976), Závrat (1977), zrelšie sú ďalšie hry Kolotoč (1979), Gadžovia (1981), Playback (1983), Ej, Ďurko, Ďurko (1985).

Mikuláš Kočan: Kolotoč
(Hra v siedmich obrazoch) 1979
Osoby: 4 m, 3 ž
Scéna: maringotky pri kolotočoch
Odohráva sa v súčasnosti na východnom Slovensku.

Polorozpadnutá rodina, neúspešne kočujúca s kolotočmi privíta cez letné školské prádzniny medzi sebou Petra. Je to študent z vysokej školy, čo sa zaľúbil do Sone, dcéry bývalého vedúceho skupiny. Teraz je Soňa sama vedúcou, pretože zo všetkých najtriezvejšie uvažuje a má najlepšie predpoklady pre takéto postavenie.