Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Sto slovenských divadelných hier (obsahy)
Dátum pridania: | 27.12.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Šimon | ||
Jazyk: | Počet slov: | 37 008 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 139.6 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 232m 40s |
Pomalé čítanie: | 349m 0s |
Jedine Celestín Pilfousek, chovateľ akvarijných rybičiek, sa nevie medzi nich zaradiť, čo pociťuje ako veľkú krivdu. Manželkou podvádzaný Koloman Liszkayi napokon umrie, ale ostáva prítomný ako duch strašiaci pozostalých. Vratko Plavčík, ktorý zaujal jeho miesto, je zavalený starostlivosťou o kšefty. Nemá čas na Lukréciu a tá si nachádza nového amanta. Kolotoč peňazí a nectenej lásky pokračuje.
Drobnochovatelia zastupujú v tejto hre všetkých tých šikovných malomeštiakov, ktorí vyznávajú jedinú modlu - peniaze a hľadajú jediné potešenie - cudzoložnú lásku. Karikatúra, ktorú nakreslil autor Peter Štrelinger, zámerne využíva zveličenia, deformuje ľudské postavy aj dejové skutočnosti, aby dostali fraškovitú podobu. Hra zbytočne nemoralizuje, iba sa vysmieva tým ľuďom, čo prepadli vášni mať čo najviac, pričom sa stávajú obeťami svojich túžob a vzápätí ich nahrádzajú noví, čerství chamtivci.
IVAN HUDEC (nar. 1947), PETER VALO (nar. 1948)
Ivan Hudec je lekár, divadelník, spisovateľ. Vydal romány Hriešne lásky osamotených mužov, Ako chutí zakázané ovocie, Pangharty, ďalej novely a poviedky. Spolu s Petrom Valom napísal hry z veľkomoravských dejín Knieža (1984), Bratia (1986). Peter Valo je radaktor, spisovateľ. Okrem spomínaných hier, ktoré napísal s Ivanom Hudecom, je samostatným autorom ďalšej - Ako hryzie kôň (1988) a humoristických knižiek Juj, keby tak Psiare mestom boli (1986) a Orgie bez Tibéria (1989). Píše aj pre televíziu.
Ivan Hudec - Peter Valo: Knieža
1985
Osoby: 17 m, 4 ž, 1 d
Scéna: bojiská, svätyne, hradiská a príroda Veľkej Moravy
Odohráva sa okolo roku 833 n, l, na Veľkej Morave.
Krieža Pribina bol prvýmv známym slovenským panovníkom. Zo svojho hradu v Nitre ovládal územie takmer totožné s dnešným Slovenskom. Za jeho panovania v 9. stor. n. l. prijali naši predkovia kresťanstvo a začali formovať svoju kultúru a národnú jednotu. Jeho samostatná politika bola tŕňom v oku franským panovníkom, a preto sa usilovali vojensky a politicky ho poraziť. Využili na to výbojnosť susedného panovníka Mojmíra, ktorý centrum svojho panstva mal niekde tesne na západ od rieky Moravy. Hra Knieža podáva vlastný výklad toho, ako došlo k stretnutiu týchto panovníkov a čo zapríčinilo pád kniežaťa Pribinu. Celé obdobie jeho panovania charakterizuje rozpor medzi pohanstvom a nastupujúcim kresťanstvom. Tento rozpor je v samom Pribinovi, ktorý je na jednej strane divochom, ale na druhej strane už rozmýšľa v nových, kultivovanejších dimenziách. Rozpory zasahujú aj iné postavy hry. Pribinova manželka Svatava je kresťankou, ale niekedy sa chová celkom nekresťansky.
Zdroje: MISTRÍK, Miloš: Sto slovenských hier. Bratislava : LITA, 1992., MISTRÍK, Miloš a kolektív: Slovenské divadlo v 20. storočí. Bratislava : VEDA, 1999.