OBSAH:

Dejiny slovenskej dramatiky
Obsahy hier
Register autorov
Register hier


DEJINY SLOVENSKEJ DRAMATIKY

Osobnosti 19. a začiatku 20. storočia

Umenie vždy vzniká vo vzájomných súvislostiach, v historickej kontinuite, alebo v jej lámaní a prekračovaní, v medzinárodnej väzbe na smery a štýly a často aj v náhodách a neočakávaných zjavoch. Slovenská dráma začínala svoju novodobú kontinuitu začiatkom 19. storočia, keď sa sformoval a postupne realizoval národnobuditeľský program. Z mnohonárodnej kultúry strednej Európy spájanej univerzalizmom latinčiny sa emancipovali v minulých storočiach samostatné etniká, medzi nimi aj Slováci. Vzniklo vedomé úsilie o zachytenie národného špecifiká ľudu žijúceho medzi Tatrami a Dujanom, o pozdvihnutie jeho kultúrnej úrovne a zlepšenie sociálnych podmienok. Tieto demokratizačné úsilia našli odraz vo všetkých oblastiach umenia, aj v dráme. Naším prvým veľkým dramatikom sa stal Ján Chalupka (1791 - 1871). Námety svojich hier čerpal prevažne zo slovenského malomesta, v ktorom sa najtypickejšie premietali vtedajšie rozpory. Na jednej strane to bola sila ľudu, jeho etická čistota, kultúrna jednota prameniaca kdesi hlboko v dejinách, na druhej strane sa rodili malomeštiaci, sledujúci vlastné karieristické ciele a zabúdajúci na svoj pôvod. Dobré im bolo všetko cudzie, kopírovali a vychvaľovali všetko to, čo reprezentovalo ústrednú moc, jej represívne orgány a jej nadutý šovinizmus. Ján Chalupka si vymyslel mestečko Kocúrkovo, kde žili zadubení meštiaci, komickí svojou duševnou úbohosťou, neschopnosťou zatajiť nedostatok vzdelania a hrubé spôsoby. Kocúrkovo nelokalizuje presne, ale hovorí o ňom, že môže byť kdekoľvek. Symbolizuje vtedajšie mestečká, kde sa šírila rovnaká choroba z odnárodňovania. Chalupkove satiry, aj keď bola určené svojej dobe, spoluobčanom, nemajú len jeden časový rámec. Ľudská hlúposť, vystatovanie sa cudzím perím, zrada vlastného ľudu kvôli osobným výhodám, to všetko je skutočnosť presahujúca hranice jednej krajiny a jedného obdobia.
Ján Chalupka bol úspešným dramatikom, ktorého hry sa hrali na početných ochotníckych javiskách a dodnes sa uvádzajú, pravda v aktualizovanej podobe, aj v našich profesionálnych divadlách. Nepochopenie a odmietanie postihlo iného spisovateľa tých čias, Jonáša Záborského (1812 - 1876). V jeho rozsiahlom diele dominujú predovšetkým historické hry. Zaumienil si dramatickou formou zaznamenať dejiny Slovákov a ďalších národov vtedajšieho Uhorska, ale aj Ruska.